Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať přehled
Carolina Setterwall
V jedno obyčajné októbrové ráno nájde Carolina svojho muža mŕtveho v posteli a v jedinom okamihu sa celý jej svet obráti hore nohami. Odrazu zostane so svojím malým synom celkom sama a musí si zvyknúť na nový údel. Zároveň sa nostalgicky vracia do minulosti a prehodnocuje svoj doterajší život. Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať je dojímavé zúčtovanie nielen so smrťou, ale aj so životom, s láskou a materstvom, s modernými vzťahmi a ich nemilosrdnými očakávaniami.... celý text
Literatura světová Romány Biografie a memoáry
Vydáno: 2019 , LindeniOriginální název:
Låt oss hoppas på det bästa, 2018
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (49)
(SPOILER) Kniha ve mně vyvolala velice rozporuplné emoce. Jednak popis ztráty milovaného partnera, velice smutné, až k pláči a potom popis vnitřního světa hlavní hrdinky. Manipulativní, sobecká a rozmazlená osoba, kterou je těžké litovat. Místo vděčnosti všem, kteří se jí snažili pomáhat jenom sebelítost a fňukání. Proč by žena v jejím věku neměla zvládnout výchovu svého dítěte a případně ještě pomoci vychovat dceru jejího přítele? A to nemluvím o jejím dalším těhotenství. Pořád dokola omílá svoje potíže a přitom se stará o jedno dítě a nemá vážnější existenční potíže, naopak pořád touží se bavit a užívat si.
Velmi smutný příběh o ženě a jejím synovi, kteří náhle přišli o partnera a o tátu. Příběh se dobře čte, autorka se vrací v čase, současný život prokládá vzpomínkami, když už se znovu rozhodne, že začne znovu žít, tak to s novým partnerem moc uspěchá a nakonec končí opět sama se svým synem , rodinou a přáteli. Velmi zajímavé a poutavé čtení.
Související novinky (1)
Knižní novinky (14. týden)
31.03.2019
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať v seznamech
v Právě čtených | 7x |
v Přečtených | 230x |
ve Čtenářské výzvě | 41x |
v Doporučených | 12x |
v Knihotéce | 160x |
v Chystám se číst | 245x |
v Chci si koupit | 48x |
v dalších seznamech | 2x |
(SPOILER) Ach joj joj... prepáčte dlhý text, nechávam sa uniesť, ale toto proste neudržím, lebo vybuchnem. Dúfam, že autorka si český podobný server nebude prekladať, lebo ide podľa všetkého o vlastný príbeh, taký denníček, s ktorým šla na verejnosť, a to by som sa jej asi silne dotkla (prepáčte, Carolina, ak to niekedy prečítate) a ublížila, ale ja musím - AKO je možné, že tá hlavná hrdinka mala do konca fúry priateľov a neprestajne podporujúcej rodiny?? Že ju neposlali s jej chovaním a myslením do horúcich pekiel, alebo jej poriadne neprehovorili do duše? Alebo... vlastne asi prehovorili, ale ona ich odstrihla, tých čo mlčali alebo nesúhlasili, tak s nimi prestala komunikovať - ale prečo sa vrátili??? Strata milovaného človeka je strašná, o to viac, keď ho nájde tá milujúca polovička po smrti osobne a s bábätkom v náručí, to muselo byť absolútne deštrukčné, čiže prvú pätinu až štvrtinu knihy som tým nejak ospravedlňovala všetko ostatné, ale potom to už nestačilo. Donútila ho k sťahovaniu, vydupala si dieťa a následne vlastne zistí, že sa o hniezdočko starať nechce, s dieťaťom sama nevydrží ani deň (nielen mesiac, pol roka po strate, ale aj skoro dva roky, to dáme po 30-tke jaksi nedošlo, že dieťa je na furt - a že si to tak nepredstavovala, že bábo plače... to by som zjedla tak 20-tke), a to sme vo Švédsku, kde jej ho aj s plienkami a po roku a pol (!!) vezmú do škôlky bez problému! (Čo by dáma robila tri roky na materskej a bez zástupu desiatok pomáhajúcich + neprestajných návštev? Asi sme iná komunita, ale už vidím, ako kamarátky skáču radosťou, keď im s kočiarom ob deň dokvitnem na návštevu :D) Obskakuje ju rodina, priatelia, chodí k 3 terapeutkám, ktoré ju uisťujú, aká je super matka a partnerka... v čitateľovi (žene-matke troch kúskov bez babičiek a vždy pripravených chúv, bez psychológa na blízku sa postupne zbiera adrenalín) a potom to ešte príde a nasadí to korunu!! Nový partner - nabalí si ho, napíše mu sama... prečo s ním na prvom rande neskočiť do postele? a načo nejaká antikoncepcia, keď má po 35 a ide s ním po prvý raz? a potom láska obrovská, kamaráti naboku, obskakovanie zabudnuté, veď ju obskakuje ON... hneď zoznámiť deti, vytvárať bratsko-sesterské spolužitie (po pár týždňoch?? veľmi "zodpovedné"), zasnúbiť sa, súhlasiť s otehotnením novým a potom sa ho báť, až sa stane, tak sa vlastne zrútiť... a tu koniec lásky veľkej, lebo jej ON niečo vyčítal ohľadne jej dokonalej výchovy (ona ho komandovať smie, to je v pohode, adrenalín čitateľa stúpol do pary z uší... a tu príde veľké finále!) - ON ju prestane baviť, nejaký stereotyp rodinného života jej nestačí, lebo sa aj od nej (ejhľa) niečo chce... a tak to ukončí zo dňa na deň a objedná sa na potrat! "Super" riešenie - čo malé deti nezáujem, čo nenarodené dieťa ešte väčší nezáujem, čo otec dieťaťa - poradí si a rodina a priatelia sa húfne zlietnu, aby ju zachránili a poplieskali po ramienku, ako to len zvládla, chudinka a má ťažký údel (adrenalín zo mňa bafal ako v medzinárodný sviatok vynálezu parného stroja) - ukončí sa príbeh dojemnou scénkou na cintoríne, kde tento zázrak materstva posvätí aj bývalý partner z neba... a vo mne ostáva otázka - ak je toto všetko pravda a nielen vymyslený príbeh, čo ten Ivan, syn... no... hlavne, že má ružové tenisky a domček pre bábiky (vďaka za pripomenutie komentujúcim nižšie, súhlas), to mu dá gendrovo neskalený základ a že vie, čo znamená mŕtvy v dvoch rokoch, lebo o nebi sa pred ním nemá hovoriť, aby ho to nemiatlo a že na jeho výchovu dohliadajú aspoň dvaja terapeuti...