Dve stránky vodcovstva přehled
Leif Babin , Jocko Willink
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/486231/bmid_dve-stranky-vodcovstva-kJ2-486231.PNG
4
3
3
Vyše milióna čitateľov knihy Extrémne vlastníctvo sa naučilo aplikovať v boji overené vodcovské lekcie autorov Jocka Willinka a Leifa Babina. Po svojej prvotine sa Willink a Babin podrobne pustili do najproblematickejšieho aspektu vedenia ľudí: dvoch stránok vodcovstva. Táto najťažšia, no kľúčová časť vodcovstva vyžaduje hľadať rovnováhu medzi silami pôsobiacimi proti sebe, ktorým sa nevyhne ani jeden líder. Lekcie vychádzajúce z poznatkov získaných v priebehu vojenskej kariéry a z množstva skúseností v postavení vodcov na bojisku pomohli stovkám spoločností a tisíckam lídrov v najrôznejších oblastiach podnikania. Na dynamických príkladoch postavených na skúsenostiach na bojisku aj na cvičisku tímov SEAL a stručných ukážkach zo sveta biznisu Willink a Babin ukazujú, ako každá lekcia platí na bojisku, vo svete biznisu aj v živote. Dve stránky vodcovstva poskytujú lídrom dôležité poznanie potrebné na to, aby pochopili: • kedy majú viesť a kedy nasledovať • kedy sa potrebujú sústrediť a kedy poodstúpiť • kedy pritiahnuť tímu opraty a kedy ho nechať bežať • kedy agresívne manévrovať a kedy byť opatrný. Dve stránky vodcovstva je kniha predurčená pridať sa k Extrémnemu vlastníctvu ako základné čítanie pre celé generácie lídrov a tímov. Pochopenie potreby zachovávania rovnováhy umožňuje lídrom viest maximálne efektívne, splniť misiu a dosiahnuť konečný cieľ: víťazstvo.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Dve stránky vodcovstva. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Dve stránky vodcovstva v seznamech
| v Přečtených | 3x |
| v Knihotéce | 1x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
Každá kapitola je rozdelená na 3 časti:
1. Popis situácie z bojiska v Iraku
2. Princíp
3. Aplikácia v podnikovej sfére
Autori sa prevažne v prvej časti často zbytočne rozpisujú o presnom type zbrane, o konkrétnom čísle jednotky, pluku a neviem čoho ešte, čo zaberie niekedy aj 2 riadky. Chápem, že to vychádza asi hlavne z hrdosti na ich vojenskú minulosť a "úspechy" na bojisku, ale občas by nezaškodila aj nejaká sebareflexia. Iračania, ktorí na nich strieľajú sú zločincami, ale oni ako Američania, ktorŕi prišli šíriť demokraciu, sú hrdinovia a ich kolegovia, ktorí tam zomreli, boli svätcami (presné slová autorov) bez ohľadu na to, že títo "svätci" predtým tiež zabíjali ľudí. Toľko k mojim výhradám k štýlu a pravdepodobne aj osobnostiam autorov. Jednotlivé ponaučenia sú celkom fajn, ale dali sa opísať aj stručnejšie, najmä tá prvá časť, ako som už spomenul.