Egyptská kniha mrtvých přehled
František Lexa
Popis knihy zde zatím bohužel není...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Egyptská kniha mrtvých. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
První část knihy se zabývá Knihou mrtvých jako takovou, její historií, vývojem textů pyramid, textů rakví a rovněž vysvětluje různé pojmy obsažené v kapitolách. Druhá část se zabývá překlady. Můžete si tak přečíst několik známých kapitol z Knihy mrtvých, překlady textů z hrobek egyptských velmožů a také několik oslavných hymnů na různé bohy.
Za mě, jako za velkého milovníka Egypta, prostě jen doporučuji, je to nádherná kniha
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Egyptská kniha mrtvých v seznamech
v Přečtených | 15x |
v Knihotéce | 37x |
v Chystám se číst | 26x |
v Chci si koupit | 15x |
Štítky knihy
Egypt starověký Egypt Kniha mrtvých
Autorovy další knížky
1994 | Egyptská kniha mrtvých |
1996 | Staroegyptské čarodějnictví |
1955 | Veřejný život ve starověkém Egyptě I. |
1994 | Amen-nacht |
1921 | Náboženská literatura staroegyptská |
(SPOILER) Samostatným zážitkom je predslov a komentár od prekladateľa, Dr. Františka Lexa, ktorý je natoľko zanietený, že bez debaty súhlasí s reálnou funkčnosťou egyptských obradov, v astrálne duše a v možnosť používať mágiu slov. Oboznamuje čitateľa so základnými reáliami nutnými na pochopenie významu a kontextu Knihy mŕtvych. Často dodáva detaily, čo sa týka toho, ako má byť obrad vykonávaný a text čítaný na dosiahnutie posmrtného efektu, spomína vieru v slovo u Egypťanov a v zmätenie medzi generáciami pisárov tejto knihy. Rovnako upozorňuje, že sa nejedná o knihu pre mŕtvych, čiže telá, ale pre „žiarivých duchov“.
Čo sa týka knihy samotnej – ako textu – je zdrojom nielen úvah o tom, akí ľudia museli byť Egypťania reálne, ale taktiež je možné filozofovať nad efektom, ktorý môže mať takáto viera. Ide totiž o to, že (zjednodušene nazvané) modlitby, ktoré sú vlastne slovami a tie slová sú mágiou a tiež sprievodcom svetom mŕtvych, fungujú ako hrdé rozkazovanie prírodným silám, bohom, démonom a všetkému, čo by mohlo stáť v ceste duši. Sú to rozkazy a požiadavky odkazujúce na božský pôvod nebožtíka, na bytostnú príslušnosť k božstvám so žiadosťou a možnosti uľahčiť si pobyt, dostať chlieb od bohov, prípadne vypýtať si kalamár a papyrus, možnosť vyjsť von a prezrieť si svet alebo je tu moja obľúbená pasáž s prehováraním vlastného srdca-svedomia, aby nesvedčilo proti vlastnému nositeľovi. Sú prakticky dlhé, hrdé, pyšné, bojovné monológy na tému: „Moje telo je čisté, moje ruky nech zostanú mojimi a v mene Hora a vládcu všetkého Re nechcem piť vlastný moč v pekle, ale chcem sa dostať na (prakticky) Elyzejské polia a tam budem mať otroka, ktorý bude žať za mňa.“
Pozoruhodná je aj pasáž, objasňujúca morálku, ktorá je hodnotená v „podsvetí“. Nejde totiž len o morálku v našom zmysle, skôr o istú pobožnosť dotýkajúcu sa sociálneho cítenia a istej spravodlivosti. Celkovo ma Kniha mŕtvych dostala k úvahám nad egocentrizmom, nad pocitom vlastnej dokonalosti a falošnej vízie čistoty, snahy zmanipulovať božstvá. Keď si predstavím tieto božstvá a démonov po každej smrti počúvať tie isté zaklínadlá a sľuby a vystatovania sa, bohvie, či by to zožrali.
Nevýhodou je množstvo bohov a mien, ktoré človek bez ďalšieho štúdia nepozná. Môže sa v nich stratiť. Ale táto kniha poskytuje veľké množstvo využiteľného materiálu a filozofických dilem a hypotetických skúmaní človeka. Zaujala ma hrdosť modlitieb, sebavedomie mŕtveho stojaceho zoči-voči bohom.