Etika svobody přehled

09.11.2016

Libertariánska utópia snívajúca o slobode bez štátu, a to v 20. storočí, kedy sme úplne nesebestační a závislí na prepracovanej a zložitej organizácii spoločnosti! Ak by sme zrušili štát, už to znie absurdne, pre zaistenie obrany by sa musela zorganizovať nová inštiúcia, ktorá by vystupovala, aspoň sa domnievam, ešte násilnejšie a budovala by svoj nový štát... Ak chceme menej štátu, musíme byť aktívnejší my sami občania. Pochybujem však, že sa vzdáme svojho pohodlného života a obetujeme sa pre spoločnosť vďaka etike, ktorá nepozná vďačnosť za tradíciu práva a mnoho ďalších inštitúcií. A možno vôbec hovoriť o etike, keď má byť človek sám sebe nedotknuteľným vlastníctvom? Nie je to skôr abstraktná predstava ľubovoľného zachádzania s vlastným telom odvodená od voľnosti pohybu? Nekončí takáto sloboda na hranici vlastného plotu, ktorý navyše treba strážiť puškou pripravenou pri okne? Etika slobody predsa nie je žiadna etika.

Druhí problematizujú môj vlastnený svet. Nad "nenarušiteľnosťou" súkromného vlastníctva stojí neporušiteľnosť ľudskej bytosti. Blížny v núdzi ma vyzýva prekonať vlastný egoizmus a podeliť sa. To sa deje aj prostredníctvom reči. Až tam, kde nie je ochota spolu hovoriť a dohodnúť sa, tam ľudia berú do rúk zbrane. (+Myslím, že nielen neochota nadviazať vztyk s "divochmi", ale aj jazyková bariéra ranonovovekých prisťahovalcov "Američanov" , viedla k násiliu, kde vyhral silnejší, a zdá sa mi, že to nepriamo ovplyvnilo aj to "súkromné zmýšľanie" o nenarušiteľnosti práva na seba, svoj majetok a "práva" zastreliť každého, kto sa objaví na mojom pozemku).

Naše telo a slobodu sme si však sami nevytvorili, ale dostali sme ich. Telo predsa nie je nejaký statok, ktorý som si privlastnil, ja ním som. Ale zároveň starnem a...