Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov přehled
Martin Pukanec
Monografia Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov (náboženstva a morálky Slovanov) je rekonštrukciou slovanskej mytológie a poukazuje na skutočnosť, že starí Slovania mali kedysi zrejme úplne iné ponímanie dobra a zla, ako máme dnes my.
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Táto malábrožúrka obsahuje výklad o pôvode bohov ich mien a pravdepodobný výskyt v jednotlivých kslovanských krajinách dosť odborné a dosť nudné čítanie pre laika, no hodnotné pre fanatika....
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (1)
„Meno Perunъ je doložené v listinách najmä u Rusov, menej zrejme u južných Slovanov, ale celkovo dostatočne dobre na to, aby sme videli, že ide o praslovanské a všeslovanské označenie boha, ktoré bolo známe aj u západoslovanských národov. Tak u Slovanov na Slovensku najmä vo frazeológii a tiež v toponymii, napríklad v roku 1347 sa pri dnešnej obci Chrámec v Gemeri spomínajú vedľa seba vrchy Paganwar, Mogoswarhygh a Purunwar, teda ‚Pohanský vrch‘, ‚Mokošin hradný vrch‘ a ‚Perúnov vrch‘, pričom zapisovateľ pripomenul, že je to nomen Slavorum gentillum, teda slovanský názov.“
Kniha Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov v seznamech
v Právě čtených | 1x |
v Přečtených | 3x |
v Doporučených | 1x |
v Chystám se číst | 5x |
v Chci si koupit | 6x |
v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
Slované, slovanství pohané, pohanství slovanská mytologie
Autorovy další knížky
2013 | Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov |
2013 | Svätoplukovo kniežatstvo a stará slovenčina |
2018 | Folia glagolitica Zempliniensia |
2010 | Od indoeurópčiny k praslovančine |
Inšpiratívna práca pojednávajúca hlavne o božstvách vladimírovského panteónu v Kyjeve. Autor podáva zaujímavý pohľad na rozdelenie slovanských božstiev na dve skupiny, vojnové a poľnohospodárske, pričom tieto dve skupiny spája aj s hodnotami dobra a zla. Okrem spomínaného panteónu sa M. Pukanec venuje aj rekonštrukcii slovanskej morálky. Celá kniha, ako napovedá už sám názov, vychádza z etymologického pohľadu. Nie vždy som samozrejme s autorom súhlasil, predsa len ide o rekonštrukcie, hypotézy a teórie. No občas som zistil nové súvislosti, ako napr. ponímanie Dažboga, Chorsa a Simargla ako troch bratov Slnka, Mesiaca a Vetra. Rovnako aj výklad významu mena boha Simargla bol inšpiratívny. Odporúčam, no vopred musím čitateľov varovať. Ak čakáte rozprávky, tie tu nenájdete. Rovnako tu nenájdete ani typických slovanských démonov ako je lesovik, bes, svetlonos, rusalka, vodník, domovik, vlkolak či kikimora. Autor totiž pod pojmom "démon" myslí niečo úplne iné.