Exorcistův dům přehled

06.05.2024

Viem, že je to smiešne, keď sa kniha volá Exorcistův dům, ale pravdupovediac nejak mi nedocvaklo, že by som mohol mať dočinenia s hororom na klasickú žánrovú tému strašidelný dom. Áno, občas mám pomalšie zapaľovanie. Ale zas myslím si, že ak sa aj niečo volá Exorcistův dům, nemusí nutne ísť o príbeh o desivom dome. Fantázii sa predsa medze nekladú. No ale šlo. Je to prevarená téma, ale na druhej strane patrí k jedným z najikonickejších a najklasickejších v rámci nášho obľúbeného žánru, takže osobne sa snažím vidieť pohár skôr poloplný. Inými slovami, na klišé téme sa pozná, či je autor dobrý alebo na to kašle a uspokojí sa s málom a ani mu len nenapadne pozrieť sa na tému z trochu iného, sviežeho uhla. Treba povedať, že u nás debutujúci americký spisovateľ Nick Roberts sa s tým pobil... fajn. Určite nečakajte pecku á la Kingov Cintorín zvieratiek (áno, trvám si na tom, že desivý príbeh Creedovcov do tohto sub-žánru patrí, nikde nie je ostatne predsa napísané, že v každom „desivom dome“ musí zákonite strašiť a vyčíňať duch), ale nie je to ani nudný podpriemer nehodný čítania á la Sídlo hrůzy od Lee Mounforda, prípadne Neohlížej se od Bena Cheethama. Je to čosi uprostred. Začína to fakt dobre. Lež ku koncu atmosféra upadá a nejak ma to prestávalo baviť. Našťastie ma to neprestalo baviť úplne, pretože je to napísané svižne a rýchlo, atmosféra sa dynamicky vyvíja a postavy sú sympatické, pomerne životné (tehotná manželka, manžel s typom humoru, ktorý niektorí iní ľudia nepovažujú za humor). Každopádne, čím bližšie ku koncu som bol, tým to bolo horšie a vo finále, kedy to samozrejme malo strmo stúpnuť do závratných výšin, to padlo do jamy útrpného klišé a už to z nej nevyšlo (ani napriek prítomnosti statočného psa). Ono asi ťažko čakať špičkovú kvalitu od hororu, ktorého jedna z postáv sa volá Blatty... Obálka prepáčte, že to poviem takto natvrdo, ale už nie je ani hnusná, skôr mi pripadala ako nejaký počiatočný nápad, ktorý vydavateľ pošle autorovi, či by sa mu páčilo, ak by sa uberala podobným štýlom s dodatkom, že ale ešte by na to ilustrátor potreboval tak dva týždne času. Sklamala ma tiež nie dostatočne vystihnutá atmosféra špecifických 90. rokov. Skvelý začiatok, akceptovateľný stred a útrpná koncovka. Čosi medzi 2 – 3*.