Frankenstein přehled

12.03.2025

Knihu jsem si koupila, protože příběh je známý, a tak jsem si jej chtěla přečíst a zjistit detaily. První polovina mě vůbec nebavila, těžko jsem se do děje dostávala, teprve pak se vše rozjelo a bylo poutavé. Námět je určitě zajímavý, ale kniha mě zklamala.

11.03.2025

(SPOILER) Jeden z najslávnejších námetov svetovej literatúry, vrátane žánru sci-fi, je zabalený do temného romantizmu tak masívneho, že až stráca čitateľskú príťažlivosť - celkom určite pre niekoho, kto ho skôr spoznal z filmových spracovaní. Pozerať sa na pôvodné dielo nezávisle, bez filtrov 20. storočia je takmer nemožné - a čo je nemožné určite, je vnímať toto výnimočné, myšlienkovo fascinujúce, dielo vtedajšími očami, bez tých 200-ročných nánosov, čo sa na ňom nahromadili. FRANKENSTEIN aj v rámci literatúry romantizmu dielo výrazne vyčnievajúce a vyslovene solitérne. stojí medzi aj mimo staršieho sentimentalizmu aj rodiaceho sa realizmu, ako román sa nevenuje minulosti a ako prozaické dielo je odlišné od poetickej formy typickej pre všetkých vedúcich romantikov na ostrovoch, vrátane autorkinho manžela Percyho (ktorý Mary s dielom pomáhal) a ich súputníka Byrona.
FRANKENSTEIN je naozaj ťažko zaraditeľný a aj preto nesmrteľný, skrz-naskrz romantický a pritom romantizmus podrývajúci. Vzhľadom k dobe vzniku neprekvapí, že emócie sú to o čo tu kráča v prvom rade, v tesnom závese s ideami. Je to aj kniha o túžbe po poznaní a jej kritika a takisto román o samote. Pre moderného čitateľa stojí na počiatku tradície vedecko-fantastickej literatúry o prekliatí a temnej stránke vedy - a ako taká nutne sklamáva. Tie najzaujímavejšie, najvzrušujúcejšie časti príbehu sú len vo forme zárodkov, nerozpísané a nerozvinuté. Spolu s často až príliš haprujúcou logikou vtedy nepomáha, že výstavba príbehu je skvelá a pocity silné...
Pred nejakými súčasnými výčitkami je nutné chápať dobu a podmienky vzniku, osobnosť autorky (až po doplnení reálií človek pochopí, prečo sa knihou od začiatku do konca nesie taký strach zo straty blízkych...) a byť skôr prekvapený dielom - zjavením, ktoré vytvorila...

Samozrejme, chce sa skritizovať, keď netvor, ktorý budí pozornosť a hrôzu všade, kde sa ukáže, dokáže prenasledovať Viktora hore-dolu po celej Európe. Alebo keď si chce čitateľ predstaviť, na čom ten ide pracovať na opustený orknejský ostrov, kde žije 5 ľudí, z čoho tam buduje družku pre svojho prenasledovateľa - to si priniesol mäso so sebou a zošíva ho ihlou a niťou ? Dokáže naštvať, keď ste dojatí tým, ako sa bezmenný netvor učí byť človekom a do toho príde tá krkolomná historka o rodine jeho učiteľov... - alebo keď nájde tašku s knihami a vo voľnom čase medzi sledovaním ľudí si číta Miltona, Plutarcha a Goetheho (to je naozaj ďaleko od predstavy nešťastného primitíva, na ktorého sme zvyknutí zo staršej popkultúry) - plus ako sa na romantizmus patrí, toľko príbehov o nešťastnej láske, koľko je len možné do toho útleho dielka napchať... Ten nevýslovne tragický príbeh je potom ťažké brať vážne...

... ale to všetko je treba prijať, keď človek číta niečo tak staré - alebo si pozrieť o sto rokov mladší prvý film, ktorý mýtus krásne a logicky dopĺňa. Čo z knihy pretrváva dodnes - a nezostarlo ani trochu - je dráždivá ambivalencia... - základný konflikt románu medzi jeho dvoma protagonistami (ostatní sú len stážisti) je podaný a rozohraný tak, že nedokáže čitateľa ponechať v pokoji. Vyrovnáva tým aj moralizátorský rozmer aj ťažkopádnosť štýlu, hoci krásny, honosný jazyk veľkých duchov hlavne na začiatku románu patrí skôr k plusom.
Je úchvatné, ako čitateľovi mení perspektívu a striedavo prikláňa sympatie raz k jednému, raz k druhému a nikdy tento rozpor nerozhodne. Vývoj obidvoch postáv, Frankensteina aj jeho výtvoru, je fascinujúci, a keďže autorka ho bohužiaľ veľmi nevyužíva, len popisuje, zostáva na čitateľovi, aby si ten pocitový a hodnotový chaos doplnil a spracoval. Na stránkach knihy zatiaľ prebieha lamentovanie, lamentujú obaja vždy keď majú možnosť rozprávať, čo je u Viktora takmer neprestajne a u toho druhého v tej chvíli, ako dostane v rozprávaní hlas. Ostatný čas Frankenstein lavíruje medzi troskou a rozzúreným pomstiteľom, ktorý toho ale veľa nepredvedie a fatalisticky sa necháva vliecť udalosťami a psychicky ničiť svojim výtvorom, ktorý sa zasa stáva z nešťastnej figúry démonom, hrajúcim hru mačky s myšou a ešte sa pritom posmieva - no keď dokoná svoje dielo skazy, kajá sa a chce sám seba zničiť na hranici na severnom póle.
Vymyslené je to neskutočne fantasticky, vyrozprávané dosť nešikovne a ani rozprávanie v rozprávaní v rozprávaní tomu veľmi neprospieva. Podobne ako iná večná klasika DRACULA to ale obsahuje toľko voľného priestoru k doplneniu pri úchvatnej základnej kostre príbehu, že vôbec neprekvapuje, že sa z toho stala dodnes prepieraná, dopĺňaná a modernizovaná klasika. A na rozdiel od krvilačného grófa aj nesporne originálna. Geniálne dielo, ktoré nedá pokoj a hoci čítať ani počúvať ho už znovu asi nebudem, fascinovať, dráždiť a inšpirovať k úvahám ma len tak neprestane...