Hitlerova válka a válečná stezka let 1933-1945 přehled

21.03.2024

Kdysi jsem četl před 20 lety , tehdy mě kniha celkem zaujala, když má ale člověk načteno o druhé světové válce pár stovek knih , zjistí že to je slátanina, která se neopírá o historické zdroje, Irving si prostě píše to co se mu hodí a v knize Lži o Hitlerovi R. J. Evans je uvedeno 19 příkladů falšování historie. Knihu jsem přečetl po letech znovu a nesmysly se jen hemží bitevní loď Bismark spuštěná na vodu v únoru 1939 o výtlaku 30 000 t , měla ve skutečnosti 41 700 tun. Adolfa vítal jeho skotští teriéři , ve skutečnosti měl fenku německého ovčaka Blondi :-) . Některé pasáže jsou jak z červené knihovny , Adolf měl syna Helmuta, kteréh zplodil s Magdou Goebbelsovou na dovolené v roce 1934 u Baltu, Adolfa také zaujala ztepilá Lída Baarová :-), Geli Raubalová , Hitlerova neteř našla v Adolfově kabátě milostná psaníčka od Evy Braunové , proto spáchala sebevraždu :-), podobných lahůdek je zde opravdu mnoho. Irving píše i výroky, které zmiňované osoby v knize nikdy nevyslovily, Jan Masaryk : Němci ty pitomci mají jen 15 torpedoborců :-) no sepsat vše co je zde uvedeno zabralo by pár stránek. Irving si psaním těchto nepodložených nesmyslů a výroků snažil zvýšit publicitu, ale spíše si uškodil. Tahle kniha je toho příkladem, takhle se historie nedělá.

14.02.2023

Vlastne trošku prekvapivo a sklamane musím aj ako skalný Irvingovec povedať, že knižka ma bavila trošku menej ako ostatné Irvingove knihy.
Čítal som ich už veľa a viac ma držal Norimberk, Goebbels a možno aj Rommel.
Sčasti to bude aj tým, že som ju čítal naraz s Tajní spojenci Adolfa Hitlera a popis Hitlerových motivácií a konania tam mi prišiel presvedčivejší.
Skutočne je niečo pravdy na tom, že Irving má (v tejto jednej knihe) trochu až tendenciu Hitlera brániť a interpretovať veci v takom duchu.
Určite neklame ale s niektorými vecami nemôžem súhlasiť.
Predovšetkým sa osobne vôbec nezhodujem s tvrdením hneď v úvode, že by Hitler nebol až taký antisemita z presvedčenia a že antisemitizmus skôr používal aj pragmaticky a pre popularitu.
Absolútne s tým nesúhlasím. Hitler ako ho chapem ja bol naopak ideológ a časť svojich rasových názorov práveže tesne pred uchopením moci akože zmiernil a zamlciaval aby ho u verejnosti nepoškodili.
Irving spomína ako pokarhal hnedokošeliarov za zničenie židovského lahodkarstva - ale to podľa mojej mienky nijak neodporuje jeho antisemitizmu, skôr to dokazuje, že nemal rád neporiadky a veci čo strane robia zlú reklamu.
Vedel Hitler o vraždení židov za vojny? Knižka dáva ako je známe dosť kontroverznú odpoveď. Kto číta pozornejšie zistí, že zas až tak ďaleko Irving nezachádza(v podstate tvrdí, že Hitler iba prvé roky úplne nevedel ako ďaleko až veci došli a ako rozšírené boli incidenty a vraždy). Má pravdu? Podľa mojej mienky aspoň čiastočne aj hej. Určite je lepšie sa nad takou možnosťou aspoň trochu zamyslieť než ju hneď odbiť lebo sa nám politicky nehodí :).Tomu je ale v knižke venovaných aj tak len pár strán.
No a plne súhlasím s tým, že niektorí dôstojníci Hitlerovo meno neskôr poskrvnovali spätne naňho hádzali vinu za mnohé porážky za ktoré nie vždy nemohol.
Irving uvádza viacero dolozitelnych prípadov (menovite Stalingrad! a ako sa spätne upravovalo to kto si čo myslel a čo vravel) - a o tom sa dočítate málokde inde.
Súhlasím s tým, že mal vojvodcovský talent - na druhú stranu možno Irving skutočne občas hrotí a zveličuje ho.
Ostáva ale faktom, že Hitler správne odhadol ako poraziť Francúzko v 1940 roku, že (na rozdiel od Rommela) správne tušil, že sa Spojenci vylodia v Normandii, že správne odhadol (opäť na rozdiel od Rommela) že sa Itália dá stále dlho brániť atď..
Je tiež dobre, že v knižke odznie koľko ráz Hitler zmiernil svojich podriadených, zrušil rozsudok smrti a všeličo krotil. Je to dobre ani nie za to, že by som o ňom mal zvlášť idealistickú predstavu - tyrani takéto veci robia občas takmer vždy a vždy trochu aj pre popularitu. Ale je dobre, že o tom aspoň niekto niekde píše, lebo zaujatých autorov v opačnom smere je na stokrát viac.
Na druhú stranu sa nedá nijako opomíňať ani jeho krutosť - a práve v prístupe k napríklad Slovanom bol často medzi tými horšími.
A na koniec musím povedať, že áno knižka bola plná zaujímavých info a určite je dobré ju prečítať a to pozorne, ale mojimi favoritmi od Irvinga ostávajú Norimberk a Goebbels.