Ida a jej neznáma cesta přehled

26.07.2024

Ida Kraľovič je mladé dievča, ktoré pracuje ako slúžka v hostinci pod vedením nie príliš príjemného krčmára Lojza. Svet je pre ňu neznámy a veľmi túži spoznať, čo sa za bránami hostinca ukrýva. Odísť je ale náročné, keďže všade navôkol je bludisko. Záchrana prichádza v podobe Igora Veľkého, ktorý sa rozhodne Ide pomôcť a previesť ju cez tento tajomný labyrint do veľkého sveta. A tu začína ich spoločná dobrodružná cesta plná zvratov a tajomstiev, na ktorej neskôr stretávajú aj postavu Šavola Tarzénskeho.

Táto nesúrodá trojica postupne objavuje nové miesta a zažíva rôzne viac či menej príjemné situácie. Niektoré z nich mi vyvolali úsmev na tvári, iné zase smútok. Ida je vykreslená, ako mladé neskúsené dievča, ktoré je veľmi zvedavé a pri spoznávaní nového sveta sa nadchýna nad každou maličkosťou. Zaujímavá je aj originálna postava Igora Veľkého, ktorý je sršeň s veľkým apetítom a svojimi debatami príbeh obohacuje nejednou zábavnou hláškou.

Kniha osloví nielen mladších, ale aj dospelých čitateľov, keďže ponúka aj filozofické a náboženské myšlienky, ktoré prinútia zamyslieť sa nad rôznymi témami, ako sú zložitosť sveta, naša úloha v ňom a zmysel života. K týmto úvahám prispievajú stretnutia s tajomným prízrakom a postavou Ješuu. Páčila sa mi aj zmienka o piesni môjho obľúbeného slovenského speváka, ktorý už nie je medzi nami.

Aj keď mi viaceré veci prišli nedotiahnuté a viacero otázok zostalo pre mňa otvorených, ako celok ide o príjemné dielo o spoznávaní, budovaní priateľstiev, obetovaní sa jedného pre druhého a vzájomnej spolupatričnosti. Michal Škombár vytvoril príbeh, ktorý je zábavný a poučný, a postavy, ktoré si obľúbite.

Ja som „Idu a jej neznámu cestu“ počúval ako audioknihu, čo mi dodalo ešte hlbší zážitok. Nahovorila ju pre mňa neznáma Tereza Kmotorková a jej prevedenie sa mi páčilo.

Za jej poskytnutie ďakujem priamo autorovi Michal Škombár (IG: @michalskombar).

24.02.2023

Hneď, ako som sa do príbehu pustila, mala som nostalgický pocit, ako keď sa človek vráti na základnú školu a číta o hrdinoch v rovnakom či minimálne podobnom veku, a tak som si povedala, že by to vôbec nebolo zlé čítanie aj pre mladších čitateľov. Bolo to magické, bolo to snové. Tento názor som však zmenila v momente, keď sa začali objavovať prvé hlboké myšlienky, troška zložitejšie metafory i nutnosť sem-tam čítať medzi riadkami, aby človek pochopil posolstvo napísaných viet.

Naša hlavná hrdinka Ida sa zo začiatku správala ako typické jedenásťročné dieťa - nevinné s vierou v dobro ľudstva. Ako však príbeh napredoval, mala som stále silnejší pocit, že sa autor občas pozabudol a spravil z Idy už dospelú ženu, ktorá má čo-to odžité. Rozumiem síce, že na svojej púti toho zažila mnoho, nejedenkrát príliš krutého, no myslím si, že by to z malého dieťaťa nedokázalo urobiť človeka s názormi dospelej osoby. Nech už by dané udalosti boli akékoľvek.

Postavy všeobecne mi prišli také akési nijaké, uvítala by som viac hlbších informácii, aby som sa do nich dokázala vcítiť a pochopiť ich správanie. A taktiež aby lepšie vynikla magickosť celého príbehu.

Na základe vyššie uvedených skutočností musím priznať, že som sa miestami troška strácala a hovorila si, že sa možno pri písaní stratil aj samotný autor.

V závere sa knižka vôbec nečítala zle, avšak mohla sa čítať ešte omnoho lepšie a dokonca vo mne na konci mohla vyvolať aj silnejšie emócie ako len prosté: “hm, pekné”. Také to síce bolo, no ako vravím, mohlo to byť krajšie.

Príbeh teda hodnotím ako taký priemer, ktorý nikoho neurazí, avšak ani nenadchne.