Idea university přehled

31.01.2023

Ide o antológiu už klasických, ale i novších príspevkov venovaných problematike poslania univerzít. A nielen tomu. Knižka svojim obsahom do značnej miery presahuje rámec vymedzený kontextom univerzitného vzdelávania a predstavuje cenný príspevok k filozofii edukácie.

Kniha predstavuje unikátny prehľad zaujímavých príspevkov na tému Idea univerzity. Útla knižočka (183 strán) v sebe obnáša až 11 článkov od renomovaných kapacít ako Mark Edmudson, Wilhelm von Humbold, J.H. Newman, Karl Jaspers, Michael Oakeshott, Los Strauss, Allan Bloom, Jackson Lears, Raimnod Gaita, Rainhardt Brandt či známy Jurgen Habermas.

Výpočet základných postojov jednotlivých autorov by bol asi kontroproduktívny, avšak možno konštatovať, že Jirsova selekcia nie je ideová, ale skôr orientačno-prierezová, čo treba oceniť. Nedá sa však neuviesť niektoré podnetné úryvky.

Jaspers o úlohe výuky, uvádza že tá: „sa neobracia k najzdatnejším ani k priemeru, ale k tým, ktorí sú schopní vzopnúť sa k idei a sú schopní vlastnej iniciatívy, avšak bez výuky sa nezaobídu.“

Oakeshott svoj príspevok zakončuje: „Pestovanie vzdelanosti je, podobne ako každá iná významná činnosť, nevyhnutne konzervatívna. Univerzita nie je ako loďka, s ktorou je možné prudko trhať, aby zachytila každý prchavý poryv vetru. Načúvať by sa teda malo len tým kritikom, ktorým na rozvíjaní vzdelanosti záleží a nie tým, ktorí univerzitu považujú za defektnú proste preto, že nie je niečím iným, než čím je...Univerzita sa musí vyvarovať toho , aby s dostala pod ochranu tohto sveta, inak rýchlo zistí, že predala svoje prvorodenectvo za mysu šošovice; zistí, že namiesto toho aby sa na nej študovali a vyučovali jazyky a literatúra celého sveta, stala sa z nej škola cvičných interpretov, že namiesto toho, aby rozvíjali vedu, angažuje sa v školení elektroinžinierov a priemyselných chemikov, že namiesto štúdia histórie skúma a vyučuje dejiny akýmsi pochybným účelom, že miesto aby vzdelávali ženy a mužov, pripravuje ich na to, aby presne zapadli do súkolia spoločenského dopytu.“

Allan Bloom obhajuje štúdium Great book: „Jedno je však isté, kdekoľvek „veľké knihy“ tvoria základ učebných osnov, študenti sú nadšení a spokojní. Majú pocit, že vykonávajú nezávislú činnosť, ktorá ich napĺňa a dostávajú od univerzity to , čo by inde nezískali.“ Či tiež „Pri čítaní Platóna a Shakespeara sa životy ľudí stávajú pravidelnejšími a plnejšími než za iných okolností, pretože vtedy žijú tým, čo je esenciálne a zabúdajú na svoje náhodné životy. Existencia tohto druhu ľudskosti v prítomnosti a minulosti i to, že sa ich stále dotýkame končekmi naťahujúcich sa prstov, robí znesiteľnú našu nedokonalú ľudskosť, ktorá je k nevydržaniu.“

Jackson Lears vo svojom príspevku prenikavo kritizuje komercionalizáciu vzdelania a najme univerzity. Pojmy ako efektivita, produktivita, presun vzdelania na komoditu sú pre univerzitu cudzie. Humanizácia vzdelania podľa Learsa znamená, aj výučbu geológie, mechaniky, prostredníctvom ich histórie a spoznávania veľkých osobností týchto vied. Bez humanitno – historického vzdelávania sa „zostane literatúra gramatikou, umenie katalógom, história zoznamom dát a prírodné vedy súborom vzorcov, hmotností a mier.“ Vzdelanie v odbore štiepenia atómu dáva len vedomosti bez kompetencie k ich využívaniu a teda umožňuje ich zneužívanie. Samotné vzorce nedokážu študenta naučiť ako naložiť s energiou jadra. Slovami Melvillovho kpt. Achaba „Všetky moje prostriedky sú v zhode so zdravím rozumom, môj podnet a môj cieľ sú šialené.“

Úžasnou silou obdobných monotematických zborníkov je, že si uvedomíme, že ak sa nezaoberáte numizmatikou nie je možné pozerať sa na problém z „druhej strany mince“ či vidieť všetko v čierno-bielo. Komplexné témy v sebe bez problémov obsiahnu obrovské množstvo náhľadov, postrehov, postojov či názorov. Témy nie sú ploché. Dokonca aj mince majú okrem lícu a rubu aj svoju obrubu. Komplexné témy skôr pripomínajú ľudský mozog zo svojimi závitami a časťami so svojou veľkosťou, váhou, farbou či štruktúrou.