Uplakaná jeseň přehled
Václav Neuer
Inšpektor Ledecký série
< 6. díl >
Predlžujúce sa tiene a zlatisté lístie ohlasujú jeseň. K nej patria aj prehánky a dážď. Niektorí toto obdobie roka milujú, iní ho pre jeho melanchóliu nemajú radi. V partii okolo vrchného inšpektora Ledeckého sú väčšinou pragmatici. Dve vraždy nahlásené v priebehu niekoľkých hodín však nimi môžu poriadne zamávať. V starom vojenskom bunkri pri rieke Morave objavia mŕtvolu dobitého mladíka. V parku, takmer v strede mesta, zasa mŕtvu školáčku. Jedna vražda surová a brutálne sfušovaná, druhá chladnokrvná a na prvý pohľad až povážlivo profesionálne dotiahnutá do konca. Korejs tak „nafasuje“ svoj prvý samostatný prípad. Ledecký sa so zvyškom tímu rozbehne po horúcej stope. Násilná smrť dieťaťa pobúri celé mesto a ponorí ho do strachu. Vraždári chcú jediné – nájsť vrahov. Minimálne jeden z nich však svoje dielo ešte nedokončil. Dni plynú a v nemocničnom výťahu na Kramároch sa nájde ďalšie telo. Smrteľne nebezpečné sa ukáže aj cestovanie autobusom. Okrem spôsobu zabitia obete nič nespája. Unavení kriminalisti dostanú neželanú posilu. V priebehu pátrania po ľudskej beštii tak musia riešiť aj napätie vnútri partie. Cez všetky slepé uličky sa nakoniec predsa len dostanú k vrahovi. Ale vedieť neznamená dokázať. Musia sa spoľahnúť na dôvtip. Vrah ukázal, že zabíjať vie. Kto podstúpi riziko, aby získal potrebné dôkazy? Václav Neuer v novej knihe Uplakaná jeseň voľne nadväzuje na predchádzajúce detektívne romány (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej mordparty. Vychádza pritom z osobných skúseností elitného policajta, ktorý si preskákal nielen príjemné, ale aj tienisté stránky slávy. Nič nie je čisto čierne ani biele. Podstatné však ostáva. Na konci dňa sa chlap musí vedieť pozrieť do zrkadla.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Uplakaná jeseň. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (14)
Pomalý rozjezd, utahané, dlouhé vedení vyšetřovatelů.... Ke konci blik a více štěstí než rozumu! a už to pak jelo jako na drátkách! Za mě jedna z nejslabších autorových knih. Škoda!
Audiokniha.
Mám slabost pro Dána i Neuera a proto tak vysoké hodnocení i když mám jednu velikou výtku.
Už minimálně v polovině knihy bylo jasné kdo je vrah a tak mně pořádně štvalo že to frajerům z kriminálky stále nedocvaklo. Jinak příběh parádní.
Související novinky (1)
Knižní novinky (24. týden)
13.06.2021
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Uplakaná jeseň v seznamech
v Přečtených | 72x |
ve Čtenářské výzvě | 8x |
v Doporučených | 2x |
v Knihotéce | 47x |
v Chystám se číst | 6x |
v Chci si koupit | 4x |
v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
vraždy detektivní a krimi romány brutalita
Autorovy další knížky
2017 | Nenapravený omyl |
2016 | Vražda s pridanou hodnotou |
2019 | Prekliate dedičstvo |
2019 | Krkavčí súd |
2019 | Tiene minulosti |
Som rada, že sa tento konkrétny vyšetrovateľ rozhodol presedlať na spisovateľskú dráhu, lebo mu to z môjho pohľadu ide :-D. Neviem posúdiť, či viac, menej alebo porovnateľne ako kolegom (Dominik Dán, Peter Šlosser), lebo od spomínaných pánov som ešte nič nečítala, ale o Neuerovi budem vedieť, že siahnuť po jeho knižkách v knižnici nebude krokom vedľa.
Uplakaná jeseň ma vtiahla svojou atmosférou, dva prelínajúce sa prípady boli dynamické a pútavé (aj keď jeden sa vyriešil na pomery žánrových zvykov dosť rýchlo), no a hlavne som celý čas mala pocit reálnosti, teda že nejako takto to na slovenskej polícii naozaj môže vyzerať. A vlastne aj túžbu, aby to tak bolo, keďže všetci vyšetrovatelia svojimi prípadmi a osudmi obetí akoby žili, mali úprimnú túžbu a snahu všetko vyriešiť a potrestať zlo, a to aj za cenu nadčasov a bojových podmienok na pracovisku; v tomto pripomínali skôr amerických televíznych detektívov než apatické či namosúrené bytosti tesne pred vyhorením či výsluhovým dôchodkom, ktoré sa s tuzemskou políciou spájajú, žiaľ, mne.
Samotné rozuzlenie zaujímavé (hoci mám pocit, že autor dal nám čitateľom pomerne skoro dosť jasnú indíciu, kto a ako mohol vraždiť).
A nepodstatný detail, ktorý si tu však chcem aspoň pre seba zaznamenať: nepochopila som nutnosť opakovaného a trochu primitívneho výsmechu jedného z vyšetrovateľov z mena Valér; a zvlášť, keď ešte atypickejšie a v texte tiež použité meno Valerián mu už vôbec neprekážalo.