Jar Adely Ostrolúckej přehled

20.12.2021

Vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou je v slovenskom prostredí až notoricky známym národným „mýtom“. Obdobie Slovenského národného obrodenia (síce nesporne kardinálne pre rozvoj slovenskej národnosti) tiež nepatrí medzi historické epochy, ku ktorým by som mala extrémne vrelý vzťah – zrejme vplyvom školských osnov, pre ktoré sa mi už trochu zunovalo. Aj z týchto dôvodov som od románu Ľuba Zúbka nemala prehnane vysoké očakávania...a ako som sa mýlila! Keďže som už skôr čítala Zúbkov Skrytý prameň, mohla som už tušiť, že iný ako majstrovský level nemám očakávať. Počnúc od brilantného jazyka plného ľubozvučných archaizmov cez geniálnu štylistiku, elyzejskú plynulosť viet až po vycibrené dialógy, obdivuhodné opisy prostredia a farbisté vykreslenie súdobých reálií. Verila som Zúbkovi každé jedno slovo, súcitila som s Adelkou i s Evkou, videla som sa priamo na plese v Bratislave a na sneme, kde Štúr vášnivo horlil za zrušenie poddanstva. Romantická linka pritom nebola prehnane červená ani sladká, skôr sa decentne odvíjala kdesi v pozadí – nenechávajúc čitateľa na pochybách o svojej prítomnosti, ale nesnažiac sa o okatú sebademonštráciu. Ak by som predsa mala niečo vytknúť, bolo by to azda trošku prehnané idealizovanie Štúra – pochopiteľne, bol to národný hrdina, bojovník za Slovákov atď., ale určite to nebol bezchybný muž, ktorý sa v ničom nemýlil, nikdy sa „nepošmykol“ a nemal jedinú zlú vlastnosť. Ale vzhľadom na žáner – dievčenský román – sa aj idealizácia dá pochopiť a nebije do očí tak výrazne, ako by to bolo trebárs v inom žánri.