Jen klid, maminko! přehled
Claudia Mühlan
https://www.databazeknih.cz/img/books/43_/438429/jen-klid-maminko-Mlh-438429.jpg
5
6
6
Popis knihy zde zatím bohužel není...
Literatura světová Literatura naučná Rodina
Vydáno: 1992 , LogosOriginální název:
Bleib ruhig, mama!
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Jen klid, maminko!. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (3)
28.06.2017
Spousta užitečných rad a informací.
Poslední část knihy nemusí být pro mnohé čtenáře přínosem, ale rozhodně není na škodu přečíst...
1
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Jen klid, maminko! v seznamech
v Přečtených | 12x |
ve Čtenářské výzvě | 2x |
v Doporučených | 2x |
v Knihotéce | 5x |
v Chci si koupit | 1x |
Autorovy další knížky
1995 | Jen klid, maminko! |
1994 | Na to zapomeň, mámo! |
1996 | Prepáč, mama! Rady pre rodičov dospievajúcich detí (teenagerov) |
1996 | Co chceš, mami? |
Milo a dôveryhodne pôsobiaca kniha aj autorka. Konkrétne na knihe sa mi páčilo to, že je stručná, prehľadná, praktická, a na autorke, že sa nebála podeliť o svoje skúsenosti, rady, spomienky, a svojím štýlom vzbudiť dojem, že vychovávať deti je vlastne malina (ona sama ich mala v čase písania neuveriteľných trinásť). Páčil sa mi Claudiin nadhľad i schopnosť zachovať si pokoj a humor aj v situáciách, v ktorých ja som úzkostlivá či cholerická.
K obom (autorke i knihe) by som však mala aj výhrady.
Ku knihe – predsa len je na nej cítiť jej vek, mnohé autorkine rady pôsobia dnes nevedecky a neuplatniteľne, trebárs tie o dojčení – v knihe ho propaguje a teší sa, že sa jej niektoré deti podarilo dojčiť „až“ rok... Ale že vraj potom už je dojčenie zbytočné a oberá matku o živiny. Nuž, neviem (teda viem :D), čo by jej povedali v Mamile. A niektoré rady sú doslova desné, trebárs dať spať niekoľkomesačné dieťa do vlastnej izby alebo hoci aj na chodbu, to sa mi zdá ako extrém aj na 90. roky.
K autorke – hoci inak z riadkov pôsobí ako sympatická žena, zároveň mi z tých riadkov (niektorých) šla aj veľká pýcha... Azda jej nekrivdím, ale niektoré jej konštatovania mi pripadali v štýle „mám trinásť deti a preto mám pravdu, a ak to robíš inak, ešte sa máš čo učiť“ – ako však svedčia aj príklady vyššie, autorka ani zďaleka nemá patent na bezchybnosť.
Veľmi však kvitujem zaradenie poslednej kapitoly – tá mi dala veľmi veľa a určite z nej chcem čerpať do vlastného materstva i k postoju k materstvu ako takému.