Krátke dejiny divadla přehled
Milan Polák
Teatrológ M. Polák patrí k najrenomovanejším slovenským odborníkom v oblasti reflexie dramatických umení. Vedeckými garantmi Krátkych dejín divadla sú ďalší naslovovzatí špecialisti M. Mistrík a A. Maťašík. Ako napísal P. Janík „praktická príručka stručne prezentuje náčrt histórie divadelného umenia od najstarších dôb až po súčasnosť a zároveň vkladá vývoj slovenského divadelníctva do globálneho kontextu. Dielo má dôležité poslanie v procese dotvárania kultúrneho vedomia slovenskej spoločnosti a najmä v generovaní kultúrneho vedomia nastupujúcich generácií“. A. Maťašík zdôrazňuje: „Autor predstavuje divadlo ako syntetické umenie. Na charakteristike jednotlivých období v priebehu dejinného vývinu poukazuje na tendencie, keď sa divadlo usilovalo byť samostatným, svojprávnym umeleckým druhom, ktorý skutočnosť nekopíruje, ale súborom vlastných vyjadrovacích možností usiluje sa vytvárať novú skutočnosť javiska. Z tohto hľadiska vyústenie jeho práce do charakteristiky avantgardných európskych hnutí je logické a správne.“ Krátke dejiny divadla (2004) môžu byť základnou orientáciou v predmete, východiskom pre dôkladnejšie oboznámenie sa s jednotlivými obdobiami a tendenciami, ako aj najvýznamnejšími osobnosťami, vrátane hereckých. Obsah knihy predstavuje nevyhnutný základ, prvú orientáciu, minimum, ktoré by mal zvládnuť každý vážnejší záujemca o činoherné divadelné umenie.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Krátke dejiny divadla. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Krátke dejiny divadla v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Knihotéce | 1x |
Autorovy další knížky
2007 | Mária Kráľovičová |
2010 | Divadlo - Jeho cesta dejinami |
1979 | Divadlo v Liptovskom Mikuláši 1830 - 1980 |
1998 | Frontové divadlá slovenskej armády (1943) |
2004 | Krátke dejiny divadla |
Nie sú to žiadne systematické a ani obsiahle dejiny divadla, avšak to napovedá už samotný názov. Na 118 stranách to ani nie je možné. Autor tu využíva dnes už trochu zastaraný historický prístup spočívajúci vo vyzdvihovaní výnimočných osobností a udalostí. K tomu treba prirátať aj ozveny z čias komunizmu, kedy autor síce nazerá na reálny socializmus kriticky, ale stále využíva vtedajšiu hantírku, metódu (napr. marxistický pohľad na stredovek a feudalizmus) i pohľad na svet (progresívnosť ako najdôležitejšia cnosť). Niežeby to vo výsledku až tak veľmi vadilo, je to predsa len voľba legitímnej metodiky.
Predovšetkým je však táto kniha nedostatočná na úrovni popisu dejín divadla od počiatkov až po 18. storočie (s. 6 - 53). Tam je to až príliš heslovité a skratkovité. Zaujímavé sú skôr dejiny svetového divadla posledných dvoch storočí, čiže cca 1800 - 1960 (s. 54 - 102), ktorým sa autor venuje omnoho podrobnejšie. Väčší priestor tu venuje aj rôznym režijným a hereckým technikám, scénografom, avantgardám a ďalším podrobnostiam a ukazuje tak divadlo ako skutočne syntetické umenie. Mierny problém som mal aj s kapitolou venovanou slovenskému divadlu, ktorá sa v určitých pasážach mení na súhrnné zoznamy mien.
Vhodné ako ten najúvodnejší úvod do divadla, ako akási obsiahlejšia a fundovanejšia Wikipedia, z ktorej sa však treba odraziť do väčších hĺbok. Zároveň sa však táto kniha ani nehrá na to, že by jej išlo o niečo viac. Z tohto hľadiska tak viac-menej plní svoj účel.