Dračí domov přehled

07.03.2022

4,5*

Robin Hobb celý príbeh zamerala hlavne na osudy postáv. Veľa času teda trávi tým, že sprostredkováva čitateľovi, čo si tá-ktorá osoba myslí a hlavne prečo si to myslí. Nejde však len o jednoduché striedanie uhlov pohľadov. Ide aj o nahliadnutie do spôsobu života a do názorov. V prípade tejto knihy sa najviac zameriava na kapitána Leftrina, ale aj na Alise a Sintaru, svoje povie aj dračica Thymara a dosť veľký priestor dostáva aj Sedric.

Títo všetci majú svoje vlastné problémy, sledujú vlastné ciele a okrem toho majú aj unikátny pohľad na svet a na to, ako by mali riešiť svoje problémy – alebo aj neriešiť, v prípade niektorých. Každý z nich dostane veľa priestoru a následne ho využívajú na odhalenie svojej motivácie.

Pre čitateľa je tak jednoduchšie vcítiť sa do ich osudov a rozumieť, prečo konajú tak, ako konajú. V prípade dračice Thymary však nejde úplne o vysvetlenie správania, skôr o priblíženie, akým spôsobom fungujú ľudsko-dračie vzťahy, len vnímané z opačného tábora. Okrem toho v týchto častiach autorka naznačuje históriu sveta, ktorá je ľuďom do veľkej miery skrytá.

Hobb venuje veľkú pozornosť aj tým najmenším detailom, takže sa často zdržiava na jednom mieste alebo pri jedinej scéne. Tempo je teda pomalšie, putovanie je dlhé a občas sa zdá, že členovia družiny veľmi nenapredujú. Čo je čiastočne pravda. Zameranie akéhokoľvek príbehu na postavy je často na úkor dynamiky. Nedá sa však povedať, že by čitateľ nebol svedkom nijakého vývoja.

Pretože ide hlavne o charaktery, ktoré sa majú meniť, o rast osobností, o budovanie vzťahov a o životných rozhodnutiach. Z tohto pohľadu na text viac ako len trochu výživný. Navyše ozvláštnený o autorkin rozprávačský talent, takže to väčšinu času pôsobí, akoby si skupinka priateľov sadla k ohníku a rozprávala si príbehy. Pričom postavy z týchto príbehov sú nedokonalí obyčajní ľudia, ktorí robia chyby, majú svoje poklesky, a o to viac sú sympatickí. Je jednoduché sa do nich vcítiť. Kvôli čomu je neskôr náročné vnímať niekoho z aktérov ako ukážkového záporáka – lebo čitateľ si má celý čas uvedomovať, že každý čin, akokoľvek opovrhnutiahodný, vždy niečo motivuje.

Napriek tomu, že Hobb venuje pozornosť predovšetkým postavám, ponúka aj zaujímavé dejové zvraty. Väčšinou v podobe ďalších a ďalších katastrof, ktorým musia draci a ich strážcovia a s nimi aj posádka magickej živej lode čeliť. Tieto krízy slúžia na preverenie ich odhodlania, ale tiež ako ten tmel, čo ich má spojiť a zároveň eliminovať slabé články. Alebo im dovoliť zmocnieť.

Vďaka tomu je možné na stránkach sledovať istú gradáciu napätia, no klasický veľkolepý koniec plný ohňostrojov tejto knihe chýba. Nie, že by išlo vyslovene o nedostatok. Len ide o ďalší dôkaz, že táto kniha je len zápisom o ďalšej etape náročného putovania. To preverilo nielen ľudí, ale aj drakov, no ich púť ešte nie je na konci a je pravdepodobné, že tie najťažšie skúšky na nich ešte len čakajú.

Kniha Dračí domov je napísaná v podobnom duchu ako prvý diel série. Robin Hobb svoje rozprávanie orientuje na postavy. Veľa času strávila tým, že čitateľovi približovala, čo si jednotliví aktéri myslia a čo motivuje ich činy. Vďaka tomu je tempo pomerne pomalé a v deji sa objavuje len niekoľko výraznejšie akčnejších momentov. Autorkin rozprávačský štýl však dokáže zaujať. Informácie odhaľuje len postupne a je jasné, že čitateľa čaká ešte veľa prekvapení. Len si na ne musí počkať.

30.09.2021

(SPOILER) Tato kniha patří k těm, které zpochybňují hodnocení všech předchozích. Je tak skvělá, že pět hvězdiček je pro ni málo.
Asi nejsilnějším dojmem je skutečnost, že mě pokaždé úplně pohltila. Octla jsem se na plavidle deroucím se proti proudu divoké a nebezpečné řeky, dusila se pod hladinou při nečekaném úderu záplavové vlny, stříkala na mě krev a lehce rozechvívaly něžné doteky prstů milující osoby. Říká se tomu atmosféra? Nebo mistrně zvládnuté popisy? Autorka prostě umí.
Další skvělou složkou jsou postavy. Mým favoritem je jednoznačně Sedric, ačkoli mu všichni ostatní zdatně šlapou na paty. Miluju jeho rozervanou duši, fňukání prokládané zdravým pragmatismem, chamtivost zahnanou na útěk laskavostí a dobrým srdcem. Zatím se musel poprat se všemi svými démony, ostatně stejně jako všichni ostatní. V té souvislosti uvažuju, jestli dostane podobnou nakládačku i Hest, nebo je prostě odstaven na desátou kolej, jelikož je to sobý hnusec.
Musím zmínit i důvtipně pojatý příběh chovatelů ptactva Ereka a Detozi, který se nám jednak hezky vyvinul a zároveň jeho pomocí je čtenář informován o důležitých událostech ve městech Deštné divočiny.
Nechci se navážet do překladatele, ale bohužel z mnohých vět je angličtina cítit víc, než je zdrávo, třeba použití slovesného vidu mě občas praštilo do očí, ovšem viníkem je jednoznačně korektor – ach, jaké překvapení. Tuhle funkci by nakladatelé měli plošně zrušit, ušetří finance a na kvalitě knih to stejně nikdo nepozná.
Příběh mě omámil natolik, že jsem pár dní nebyla schopná fungovat v normálním světě. Občas mě dohnal k slzám dojetí, někdy jsem musela knihu odložit, protože toho napětí na mě bylo moc (nic nevydržím, vím to o sobě). Takže bych opravdu uvítala větší dávku humoru, ale poté bych už Dračí domov musela požádat o ruku.
Vřele doporučuji.