Krtek a kalhotky přehled

Recesistická recenzia, alebo... Vytvorili Miler a Petiška nechtiac ci náročky tak zložité alegorické dielo?

Tak za prvé, knižka je na námet animovaného filmu, takže doporučujem zahliadnuť aj ten, aby to malo na vašu psychiku ten správny dopad. Radšej raz vidieť, všakže?, ako dva krát čítať, že? Povodne dielko sa radi do kategórie krátkeho animovaného filmu, a stal u zrodu ikonickej, legendárnej, deťmi už snáď štyroch generácii milovanej serie.
Za druhé, čo mňa viedlo k napísaniu tohto komentu? No že som to znova zhliadol a uvedomil som si niekoľko veci. Ide totiž o viacvrstevné dielo ktoré si v ničom nezaostáva ani za takými kusmi ako sú napr. Kafkove depresivno beznádejne romány.
Príbeh je v aj primitívne jednoduchý, ale to je len povrchne hodnotenie. Krtko je milučká postavička ktorá svojim sympatickým vzhľadom si hneď získa diváka, u nás postihnutých literatúrou, aj čitateľa. Tu je to vo forme leporela, pripadne len niekoľkostránkovej detskej knihy, takže kto chodí do kníhkupectva na knihy s písmenami, ako detektívky, romantické alebo hororové romány, krásnu literatúru, môže mat až pocit hanby ak siahne niekde na krtka.
Motívom je, že krtko ma príliš veľa veci, a nemá ich ako prenášať, padajú mu, a toto autorom stačilo aby rozbehli hon za nohavičkami. Krtka teda, keď sa to tak vezme do hĺbky, vedu mamonárske a majetnícke dôvody. Nedokáže sa rozlúčiť ani s jednou vecou čo nájde. Možno by sa to dalo brat aj ako skryty obraz mentálnej poruchy, každopádne takých je nás na svete veľa a je to bežne správanie ci u zvierat, ci u ľudí. Vid škrečok, starý chlap s krabicami šraubičiek a klincov, majitelia preplnených bytov sajrajtom, zberatelia akéhokoľvek druhu. Takže krtkovi stále niečo padá, zasa to dvíha, padne mu niečo iné, ...sala z toho frustrácia už od počiatku, hoci schovaná za grotesku. A tak sa rozhodne že potrebuje kalhotky, a to nie obyčajné, ale samozrejme s kapsama. A znova, uvedomil som si akúsi vzdialenú spojitosť s biblickou nahotou a potrebou zaodieť sa. Tu ale zachádzam na príliš tenký lad, keďže ako píšem vyššie, krtka vedie vyslovene prakticky dôvod.
A tak zájde za myškou, ta mu poradí že si ma zohnať kalhotky. Ide o akési montérky, hoci kludne tam Miler mohol dát nejaký batôžtek, ruksak, to by bolo oveľa praktickejšie. Lenže krtko zatúži po modrých montérkach. Tu už to zaváňa určitou ideologickou agitkou, pretože v čase vzniku diela sa robotnícky stav plánovane a cielene adoroval, budovateľské hnutie a snaženie zapĺňalo obrazovky prvých televízorov, rozhlasové spravodajstva a cele hektáre novinových strán. A tak snáď sa predobrazom nohavičiek, ktoré krtko potrebuje stali montérky. A snáď aj preto, aby si pracujúci uvedomili koľko námahy je so zaobstarávaním ich bezpečnostného pracovného odevu.. Vravím, mohlo to byt niečo iné, alebo nohavice mohli mat farbu hnedú, zlatu, červenú... no... červena by asi neprešla.
Každopádne začína pút od zvieratka k zvieratku, lebo krtko zisťuje že kalhotky to nie je len tak. Luskneš prstom a máš ich. Nie nie, treba, latku, kto ti ju utká? Mravčeky. Beží za nimi. No dobre ale potrebujeme nite z ktorých utkáme latku. A kto to nastrihá? A ušije? A skade ľan? Čo z ľanom. Natrhať, namočiť, nasekať, načesať, vybieliť, upriasť nite, nafarbiť ja neviem čo všetko som zabudol spomenúť. Proste teraz už je to ta pravá vypráva plna beznádeje, ďalších zavretých dverí, Kafkovské peklo ktoré ste nútení spolu s hlavnou postavou prejsť. Obiehame teda mravčeky, bociana, žabku, raka, každý niečo sľúbi, keď mu niekto iný dodá niečo iné predtým. Bola by to sranda, keby to nebola taká depresia. Akurát že takto sa nenapadne deťom predložil napríklad cely technologicky postup výroby motoriek.
Inak, myslím že toto bol prvý krtkov príbeh, dnes by sme to nazvali pilot. Je dlhší ako neskoršie epizódy, možno sa ani nerátalo so sériou. A chvála bohu, že Milera nenapadlo pokračovať v tomto duchu a ďalšiu epizódu nenechal krtka napríklad zháňať povolenie na prestavbu domčeka krtinca alebo chodiť po doktoroch s nejakou chorobou alebo zraneným kamarátom. Toľko rozumu zase tvorca mal, aby ďalšie pokračovania boli skôr hravé, veselé. Krtko síce neskôr takmer stratil vyjadrovacie schopnosti, ale v nohavičkách je ešte utekaný, čo je potrebne pre samotný dej. S "juu, jojojo, hele" by vybavil prd a nie nohavice.
Je to depresívne, absolvovať s nim celu tu štrapáciu. Mate pocit že to nebude mat konca kraja, ako keby ste behali po chodbách s nekonečným radom dverí. Úplne fantastické však je, že mu každý samozrejme nakoniec vyhovie, a keď príde k tomu bodu, že sa veci postupne začnú riešiť a výrobný proces započne, čitateľ aj divák ma prvý raz pocit až katarzie. Krtko vyhráva nad systémom. Usilovnosťou, nohami, diplomaciou, sympatiou, konexiami, ako sa len da.
A na konci sú gatky hotové. A ja som hotový tiež. A vy by ste boli hotoví rovnako. To uspokojenie, keď príbeh zdarne skonči je neskutočný, lebo vás už ku koncu prepadáva nuda zmiešaná s radosťou z každého ďalšieho ukončeného stupňa, levelu, nazvite si to ako chcete. Je to taká dosť klasická schéma utrpenia a hľadania. Podobne ako keď sa dusila v inom príbehu sliepočka a kohútik sa ju snažil všemožne zachrániť. (Z toho príbehu som tiež ako diéta mal poriadne mory.)
Zhrnieme to asi tak, že Krtko a nohavičky, v originál myslím Jak krtej ké kalhotkám prišel, je príbeh o mamonárstve, priateľstve, beznádeji, nekonečnom kolobehu skrytej byrokracie, výhovorkách, je to zároveň poučné, vysvetľuje to deťom vznik takej bežnej veci, ako kus odevu.
A krtkovi to naštartovalo úspešnú kariéru.