Krym. História a fakty přehled
Jozef Štelcer
Spor o Krym medzi Ukrajinou a Ruskom zatriasol celým svetom. Niektorí tvrdili, že išlo o obsadenie časti územia iného suverénneho štátu, čím sa mal destabilizovať bezpečnostný systém v Európe. Nasledovalo odsúdenie a označenie akcie za hrubé porušenie medzinárodného práva. Zároveň však má iná skupina ľudí opačný názor, pretože kedysi bol Krym ruský a za taký ho aj naďalej považujú. O to viac, že obyvatelia polostrova sa opakovane vyslovili v referende za jeho pripojenie k Rusku. Kde je teda pravda? Bola to anexia, alebo išlo iba o znovupripojenie k Rusku? Vydajme sa pátrať vo svetle faktov, z hľadiska histórie i medzinárodného práva – ako to skutočne bolo a komu Krym naozaj patrí.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Krym. História a fakty. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Krym. História a fakty v seznamech
v Přečtených | 2x |
v Knihotéce | 3x |
v Chystám se číst | 2x |
Pôsobivá obálka, dôstojné rozmery a akosť kníhtlačiarskej práce. Kniha naozaj zaujme. Avšak iba zovňajškom. Preklad Starikovových kníh, ktoré vyšli vo vydavateľstve Torden, sú hodnotné aspoň po literárnej stránke, lebo Starikov je majster propagandy. Štelcerovo dielo (nemýliť s Ivanom Š.) je chabé tak po stránke faktickej (žiadne písomné pramene, iba novšia ruská spisba), ako aj po stránke literárnej. Badať, že Štelcer je právnik, a nie spisovateľ (tobôž nie historik). Napr. sa nevenuje rozboru sčítania obyvateľstva v Ruskej ríši z roku 1897, ktoré sa dotklo i „ruského“ Krymu, pričom výsledky sčítania sú voľne dostupné tak prostredníctvom naskenovaných sčítacích hárkov, ako aj prostredníctvom z hárkov vychádzajúcich máp – Перепис населення України (1897). Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinských sporov o územia bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Štelcera sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu). Knihu teda vrelo neodporúčam, pretože ide viac-menej iba o zhrnutie obsahu slovenských proruských stránok, a veľa nového sa slovenský čitateľ nedozvie.