Soumrak Temného rytíře: Prolog přehled

31.07.2024

Ty dva příběhy se daly číst docel se mi to líbilo

09.07.2023

Kedysi mi Bane pripadal ako slabý záporák. Predsa len som frčal skôr na ikonickom Jokerovi, prípadne na maniakálnom Two-Faceovi. Bane vyzeral ako béčko. Čím viac s ním mám ale načítaného a čím som starší, tým viac si uvedomujem, že som mu krivdil. Monštruózny Bane je v skutočnosti rovnako ikonický bastard, ako Harlekýn hrôzy, prípadne Riddler. Hoc pôsobí ako ukážkový magor, patrí práveže k najpragmatickejším nepriateľom majiteľa extrémne chrapľavého hlasu. Vidno to krásne i na dnešnom komikse, kde si hora svalov potrebuje Batmana najskôr nenápadne oťuknúť a dôkladne z bezpečnej diaľky naštudovať a až potom ho zlomiť. Zlomiť tak, že už ho nikdy nikto nedá viac dokopy. Zaujímavé na ňom je, že v rámci univerza je mladý: debutoval len v r. 1992, čo je naozaj slabota, ak uvážime, že taký Joker sa na strany komiksu pozrel už v 40. rokoch 20. storočia. Geniálne je, že Soumrak Temného rytíře, prolog nám predstaví práve Baneov oslňujúci (či skôr riadne temný) debut. A hoc debuty komiksových postáv zvyknú bývať s odstupom času kostrbaté a nepostačujúce a z toho dôvodu musia byť nejeden raz reštartované a modernizované, aby stíhali držať krok s dobou, Baneov origin zo začiatku 9O. rokov je silný a mrazivý ešte i dnes, v r. 2023. Jasné, kresba čiastočne zostarla, je typicky deväťdesiatková (nič v zlom), ale inak je sympaticky robustná a vyhrala sa s detailmi (boží záber na Gordona, ktorému sa od okuliarov odráža netopierí symbol svietiaci na nočnej oblohe). Poteší tiež to, že komiks je (samozrejme v rámci DC možností) drsný. Zaujímavé na Baneovi je, že po ňom filmári siahli už pár rokov po jeho zrode, hoc na Schumacherovu nešťastnú disko- eskapádu v Batmanovi a Robinovi by sme najradšej asi všetci zabudli. Schumacher to zrejme buď vôbec nepochopil, alebo mu to bolo fuk a vinou toho poňal Banea ako primitívneho kulturistu. Komiksový Bane však rafinovane klame telom a okrem desiatok kíl svalovej hmoty sa môže pochváliť aj prenikavým intelektom, čo z neho robí fakt hrôzostrašného súpera. Veci musel na správne miesto uviesť až rešpekt budiaci Tom Hardy v Nolanovom trháku Návrat Temného rytiera (2012). Problém komiksu Soumrak Temného rytíře, prolog je iba v tom, že Baneovi je v ňom venovaných cca 54 strán z celkového počtu cca 200. Zvyšok tvorí pomerne nezáživný príbeh s Azraelom alias hovadinka s rytierom s plamenným mečom. Nesedel mi ani Alfréd, ktorý je tu poňatý príliš ironicko-komicky. Čakal som to horšie a je to príjemne krvavé, ale inak priemer. A na môj vkus to bolo príliš rozprávkové. S istou formou mystiky je Batmanov fenomén samozrejme od základov úzko spätý, ale toto bolo skôr na úrovni Union Jacka od Marvelu. Hoc treba dodať, že z komiksu rozhodne cítiť postupné stemnievanie Batmanovho univerza, ku ktorému ostatne začalo dochádzať už v 8O. rokoch (Návrat Temného rytíře, Arkham, Smrt v rodině). Pravdupovediac netuším, z akého dôvodu k Azraelovi vydavateľ pripol Banea, ktorý s ním nijako nesúvisí. Jediné, čo majú oba príbehy spoločné, je, že sú originy. Vychádza mi to tak, že šlo o mierne vychcané rozhodnutie: akýsi Azrael by sa zrejme nepredával, ale ak k nemu pridám pár strán s Baneom, to už je iná káva. Paradoxne, Banea výtvarne na scénu prvý raz privieodl ilustrátor s priezviskom Nolan (Graham Nolan, žiadna rodina s Christopherom).