Liečiť zlo láskou přehled
Rudolf Lesňák , Anton Neuwirth
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/484088/bmid_liecit-zlo-laskou-tSn-484088.png
4
1
1
Životné osudy, spomienky a vyznania lekára, politického väzňa, mysliteľa a diplomata Antona Neuwirtha. Biografia vychádza pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, ktoré si v tomto roku pripomíname. Neuwirth bol v 20. storočí významnou osobnosťou slovenského verejného života. Formou rozprávania, rozhovorov a ukážok z mnohých textov kniha približuje jeho detstvo v kresťansko-židovskej rodine, štúdium medicíny a lekársku prax, prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou a následné väznenie z politických dôvodov. Publikácia mapuje aj Neuwirthovo neskoršie pôsobenie v politike a diplomacii, keď stál pri vzniku KDH a bol prvým veľvyslancom SR pri Svätej stolici. Aktualizovaná reedícia pôvodného vydania z roku 2001 (vyd. Kalligram) obsahuje bohatú fotografickú prílohu.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Liečiť zlo láskou. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (1)
„Zo žiadnej nespravodlivosti, ani tej najmenšej nemôže vyklíčiť mier. Mier je totiž dielom spravodlivosti (Pius XII.). Mier je sústavne, všade a nepretržite uskutočňovaná spravodlivosť. Mier nie je stav, ale neustála činnosť, trvalá uskutočňovaná cnosť spravodlivosti. Pokoj je tou priezračnou plnosťou ľudského šťastia. Jediné, čo môže človek urobiť pre pokoj v ľuďoch, je budovať mier medzi ľuďmi.“
Kniha Liečiť zlo láskou v seznamech
| v Přečtených | 1x |
| v Knihotéce | 2x |
| v Chystám se číst | 7x |
Knihu som mala v oku už dlhšie, definitívne som sa na ňu odhodlala po prečítaní rozhovoru s Vladimírom Záborským (Neuwirthovým zaťom), ktorý vyšiel na Postoji pod názvom „Urážky nás nezraňujú, obetujeme to za seba a za tých, ktorí nám ubližujú“.
Životný osud Antona Neuwirtha rozhodne stojí za knihu, ale neviem, či práve za túto. Iste, Neuwirth umrel, iné pamäte už nenapíše, o to viac mi je ľúto, že štylisticky kniha nebola žiadna sláva, vlastne niektoré pasáže nemali hlavu ani pätu, darmo do nich autor vložil ducha a srdce. Tiež som nepochopila, prečo boli jednotlivé kapitoly rámcované rozhovormi, nazývanými v texte beseda, kde Rudolf Lesňák kladie Neuwirthovi otázky, na ktoré čitateľ často mohol nájsť odpovede už v prečítanej kapitole. Niekedy (často) šlo vyslovene o duplikovanie informácií.
Chcelo to asi dobrého redaktora, ktorý by mal od textu dobrý odstup a taktne by autorom vysvetlil, čoho je priveľa, čoho primálo, čo vynechať, čo pridať.
Nemôžem však ignorovať myšlienkové a duchovné bohatstvo, ktoré v sebe Neuwirth nepochybne mal, a ktoré sa napriek veciam, čo knihe vytýkam, v texte zachovali. Už len za to tie štyri hviezdičky knihe rada dám.
A autorove myšlienky o odpustení mi akiste budú ešte dlho behať hlavou.