Literárne vzťahy Slovákov a južných Slovanov: Sborník prác z vedeckej konferencie v Smoleniciach od 30. 10. do 1. 11. 1966 přehled

"Kmeňová a jazyková príbuznosť vytvorili mimoriadne priaznivé predpoklady na bohaté a intenzívne vzťahy Slovákov a južných Slovanov, ktoré sa osobitne výrazne prejavili v literatúre. Keďže v rokoch neslobody a národného zápasu bola literatúra kolbišťom, ktoré suplovalo pole ideového a politického zápasu, má vedecký výskum literárnych vzťahov Slovákov a južných Slovanov význam, ktorý prekračuje rámec literárny a dotýka sa mnohých stránok spoločenského a duchovného života Slovákov, Slovincov, Chorvátov, Srbov a Bulharov. Tieto okolnosti našli svoj výraz nielen v literatúre, v jej umeleckých dielach alebo v ideovej a umeleckej spolupráci slovenských a južnoslovanských literárnych dejateľov, ale aj v samej literárnej vede, predovšetkým v literárnej slavistike, ktorá v minulosti i v novšom období venovala týmto otázkam patričnú pozornosť. V tomto ohľade významný kus priekopníckej práce vykonala česká slavistika, ktorá má bohaté výskumné tradície. Tak sa vytvorili objektívne vedecké predpoklady na systematickejší a sústredenejší porovnávací výskum slovensko-južnoslovanskej literárnej problematiky aj na Slovensku. K týmto predpokladom patrí aj dosiahnutý stupeň modernejšieho porovnávacieho literárneho bádania na Slovensku, ktorý sa prevažne sústreďuje v Ústave svet. literatúry a jazykov SAV. Preto bolo prirodzené, že práve tento ústav bol iniciátorom stretnutia slovenských, českých a južnoslovanských literárnych vedcov-komparatistov. Konferencia sa stretla so živým záujmom nielen v domácom prostredí, ale aj v strediskách literárnovedného porovnávacieho výskumu v Juhoslávii a Bulharsku, takže sa jej práce zúčastnili 18 zahraniční a 50 domáci, slovenskí a českí účastníci. Na jej trojdňovom rokovaní sa, aktívne podieľali delegáti vedeckých ústavov akadémii a univerzít zo Sofie, Belehradu, Záhrebu, Ľublany, Nového Sadu, ako aj z Berlína. Sborník odzrkadľuje pracovné výsledky tohto vedeckého stretnutia. Jeho význam podobne ako aj zmysel konferencie je v celkovom impulze, ktorým sa upozorňuje na rozsiahlu a závažnú literárnovednú problematiku a naznačujú sa rozličné cesty a možnosti jej spracovania. Preto konferencia i sborník znamenajú predovšetkým určitý začiatočný bod plánovanej a sústredenej výskumno-porovnávacej práce, ktorá stojí pred československými i južnoslovanskými literárnymi vedcami-slavistami. Sborník zahrňuje výskumnú slovensko-južnoslovanskú problematiku v celej jej historickej šírke, od najstarších čias veľkomoravských až po súčasnosť, naznačiac, pravda, iba základné míľniky výskumu (najmä v starších epochách), zatiaľ čo väčšiu a sústredenejšiu pozornosť venuje historickému obdobiu národného obrodenia, keď vzájomné vzťahy boli najintenzívnejšie. Sborník je zároveň aj stretnutím niekoľkých vedeckých generácií a viacerých teoreticko-metodologických smerov v literárnovednom a porovnávacom výskume, takže aj v tomto zmysle poskytuje určitý obraz o tendenciách i výsledkoch literárnovedného výskumu v Československu i južnoslovanských krajinách." (Dobová anotácia na prebale) Redakčná rada: Mikuláš Bakoš (ČSR), Emil Georgijev (Bulharsko) a Živan Milisavac (Juhoslávia). Vyšlo na počesť VI. medzinárodného zjazdu slavistov v Prahe 1968.... celý text