Meč a jeho rytíř přehled

08.01.2025

Akosi v poslednom čase neviem nájsť s českými autormi spoločnú nôtu. Najskôr Horn (Valard), potom Loučková (Tajemství...), naposledy Běhal (Kordy). Pritom, lúč invencie im na cestu svieti. Podľa mňa však nechytajú žáner správne za pačesy. A potom to bolí.
Mečužiaľ, toto je ďalší taký prípad. Anotácia, tunajšie komentáre a recenzie sľubovali zábavnú oddychovú jazdu, břitký humor a veselé dobrodružstvá. S jednoduchou premisou, ale obrovskými možnosťami. A prvých 50 strán to tak aj vyzeralo. Vravím si, ideme v štýle J. Morressyho (Kedrigern) či ranej J. Rečkovej (rytíř Chast). Prišla však štvrtá kapitola a autor nám tak zvážnel, že už z toho nevyvážnel. Aby som to skrátil. Proste sa náš rytier rúti z jednej drsnej a nebezpečnej situácie do druhej a meč mu v nich pomáha dosť minimalisticky. V podstate len krátkymi pokynmi. Sľubovaná mečova ukecanosť sa až do strany 200 nekoná. Potom sa nám síce rozkecá, kluk jeden mečatá, ale len moralizuje, nudne konštatuje veci či niečo vysvetľuje. Vtip sa však jaksi zabudol objaviť. A keď, tak len veľmi vlažne. Áno, zmysel pre humor je vec individuálna, ale tu naozaj nebolo vtipné viacmenej nič. Vrchol autor (aj ja) dosiahol, keď na str. 287 s totálnym prehľadom ukradne hlášku z Černých baronov. Takmer od slova do slova. Big WTF! Navyše, keby aj nebola notoricky známa alebo by som ju ja sám zázrakom nepoznal, tu by v danom kontexte aj tak nezažiarila. Toľko z mojej strany k břitkému humoru.
Predsa len Kolbaba v niečom exceluje. Popisy súbojov (akcie) by mu mohli závidieť aj ostrieľanejší bardi. Za to má u mňa velké plus. Protipólom je však celkový štýl (sloh), akým je kniha napísaná. Že takto striedmo popisoval pán Lewis svoju Narniu je v poriadku - vedel presne čo, ako a najmä komu to píše. Tu sa to s obsahom dosť bije. Pretože, buď píšeme literatúru zábavnú a s ostatným sa príliš neondieme alebo ideme na to vážne, ale potom treba ísť viac do hĺbky. Následkom toho mi celé rozuzlenie príbehu, aj záverečné mečove vysvetlenie, že čo sa teda stalo, prišlo umelé a trochu detinské.
Nuž, napísať jednoduchú a zábavnú oddychovku nie je žiadna sranda, milé deti. A čítať ju niekedy tiež ;)).

05.07.2024

Na tuhle knihu jsem se těšil od chvíle, kdy jsem si v Žoldnéřích fantazie přečetl povídku Nejlepší přítel rytíře a kde zároveň byla informace, že autor chystá román s rytířem a jeho mluvícím mečem. A těšil jsem se oprávněně, protože to bylo vskutku poutavé dobrodružství, plné veselých i smutných momentů. Příběh se sympatickým hrdinou mě bavil od začátku do konce. Jednu výtku bych ovšem měl, protože teď budu ve všech rytířských fantasy postrádat mluvící meč :) Snad se brzy dočkáme pokračování.