Mise Saturn přehled

30.10.2024

(SPOILER) Sklamanie a ľútosť, že som si túto knihu kúpila. Celkový dojem je ten, že autor chcel napísať niečo o motoroch poháňajúcich kozmické lode a postavy a dej k nim prilepil len akýmsi násilím. Všetky postavy sú veľmi, ale že veľmi nesympatické (súcitila som jedine ak s kapitánom čínskej lode), Sandy je nesmierne odporný a jeho popularita absurdná. Nábor na misiu k Saturnu pripomínal film Armageddon – čím väčší mamľas a neschopák, tým lepšie, výcvik žiadny, veď načo, zdravotné vyšetrenie a príprava tiež netreba, veď ide len o najdlhšiu a najvzdialenejšiu misiu ľudstva. Nikoho absolútne nevzrušuje, že pri Saturne sú známky mimozemskej inteligencie, ktorá by mohla byť nebezpečná. Nikto sa nebojí, lebo vraj „už o nás určite vedia a nezničili nás, takže budú asi priateľskí“. To je čo za logiku? Stalkera od Strugackých autor nepozná? Ani nechcené ublíženie? Alebo ublíženie z dôvodu, že mimozemšťania považovali ľudstvo za príliš málo technicky vyspelé na to, aby im mohlo uškodiť, no ak uvidia, že už technologicky zvláda poslať výpravu k Saturnu, zmení im to pohľad? A čo si vlastne tí, ktorí misiu pripravovali, mysleli, že budú posádky robiť, až sa k Saturnu dostanú? Nepripravili ich na mimozemské stretnutie vôbec nijako. Namiesto toho treba riešiť „vážne“ otázky, ako kamery, vizáž moderátorky, sex, hudobné nástroje a zase sex. Problémy, ktoré boli pri ďalekých kozmických misiách predpokladané už dávno, postavy objavujú až teraz, aby im autor dlhú vesmírnu cestu spestril. Keby mimozemšťania nepripravili pre ľudstvo červený koberec, mohli by po celých tých náročných vesmírnych pretekoch v Saturnovom prstenci akurát tak bezmocne zalamovať rukami. Príbeh je taký plný snahy o komerčnosť, že nemá s hard scifi prakticky nič spoločné. Až na ten popis pohonu, no.

A napokon, rozuzlenie toho, čo sa to pri tom Saturne nachádza a načo to slúži, je úplne na hlavu. Mimozemská čerpacia stanica? To ako vážne? Medzihviezdnym lodiam sa oplatí spáliť extrémne množstvo paliva, aby spomalili z relativistickej rýchlosti na nizučkú obežnú rýchlosť Saturna, tam dotankovali a zase spálili extrémne množstvo paliva, aby sa opäť rozbehli? O zmene kurzu ani nehovoriac?

Neodporúčam.

14.09.2024

John Sandford a Ctein se pokusili převést Arthura C. Clarka do nového tisíciletí a uspěli někde na půli cesty. Mise Saturn je čtivý román a po celou první polovinu i atraktivně tajemný. Jakmile se ale začnou odkrývat karty a vyhrocovat zápletka, ukážou se hned dvě nefunkční věci. Za prvé to tematicky připomíná starší a lepší povídku od A. E. van Vogta roztáhnutou na sedm set stran. A za druhé, autoři příliš kladou důraz na americký patriotismus, který nejspíše jako jediný usiluje o světové dobro.
Nic to však neubírá na kouzlu rytmického vyprávění a sympatických postav, jejichž trable při cestě vesmírem jsou stejnou měrou napínavé (závod o to, kdo dřív dolétne k Saturnu je skvělý) i zábavné (obzvláště vypečený je Klub orgií). Ostatně celý příběh působí jako vážně myšlená science fiction, jež se pomaličku ale jistě přesouvá do kategorie oddechového pulpu, což podtrhuje především finální vyústění, které sklouzává k pohádce o blízkém setkání třetího druhu s hrozbou mezinárodního konfliktu.