Mýtus a kult Jozefa Tisa přehled
Anton Hruboň
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/505590/bmid_mytus-a-kult-jozefa-tisa-D4I-505590.jpg
5
3
3
Nebyť výkonu rozsudku smrti na nádvorí bratislavského Justičného paláca v skoré ráno 18. apríla 1947, táto kniha by možno vôbec nevznikla. Poprava bývalého prezidenta Slovenského štátu ukončila jeho fyzickú existenciu, no súčasne bola impulzom zrodu posmrtného, „druhého“ života. Publikácia nechce byť ďalším z radu životopisov Jozefa Tisa, aspoň nie v štandardnom chápaní. Je predovšetkým históriou predstáv, ktoré sa o ňom vytvorili za uplynulé storočie v rôznych spoločenských podmienkach a režimoch. Tie viedli k sformovaniu mýtov a ich ritualizovanie k vymodelovaniu do dnešných dní pretrvávajúceho Tisovho svetsko-sakrálneho kultu. Rozprávanie historika Antona Hruboňa tak nevyhnutne prekračuje Rubikon prachom zapadnutých dejín a stáva sa aj výpoveďou o súčasnej slovenskej spoločnosti, jej kultúrnych mantrách, konfliktoch a (ne)schopnosti narúšať vlastné archimedovské kruhy...... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Mýtus a kult Jozefa Tisa. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (1)
Zvrácená pouta, Netvor a další knižní novinky (48. týden)
28.11.2022
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa v seznamech
| v Přečtených | 6x |
| v Knihotéce | 1x |
| v Chystám se číst | 2x |
| v Chci si koupit | 2x |
Štítky knihy
Jozef Tiso propaganda kulty spekulativní literatura
Autor zrozumiteľne vysvetľuje proces ako sa od Predstavy, cez Mýtus vytvára Kult a aká súhra okolností bola v prípade Jozefa Tisa na to potrebná. Zatiaľ čo prvá časť knihy pojednáva o Tisovi ako o subjekte diania, v druhej časti sa Tiso stáva skôr objektom. Kniha je naozaj dobre vyargumentovaná a odzdrojovaná. Okrem iného poukazuje aj na to, že prívlastok „kontroverzný“ je pri Tisovi prebytočný, v tomto prípade jednoducho nie je dôvod voliť diplomatický jazyk.
Doteraz som si myslel, že väčšina neskorších obdivovateľov Tisa (prípadne slovenského štátu) ho podporovala zo zištných dôvodov, ale na príklade „historika“ Ďuricu alebo popredných cirkevných predstaviteľov sa zdá, že bolo veľmi veľa takých, ktorí to robili z presvedčenia (je to poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť?). Našťastie v 90-tych rokoch neboli sociálne siete, a tak tieto neoľudácke snahy nemali väčší úspech.
Autor dokázal z úzko zadefinovanej témy vyťažiť naozaj maximum. V poslednej dobe je radosť sledovať prácu tejto mladej a strednej generácie historikov, ako sú Hruboň, Drábik, Kovár, Hyrja alebo Trnovec.
9/10