Nech vojde ten pravý: Upírsky príbeh přehled

včera

Čítané v rámci ČV ako "Kniha, u níž jste viděli nejprve filmové zpracování".

A vzápätí mi došlo, ako veľmi bol americký remake oproti predlohe vykastrovaný. No hoci si film odo mňa vyniesol len priemerné hodnotenie, témou ma zaujal a som rád, že sa mi ho podarilo vpratať to svojho čoraz nabitejšieho "must-read" zoznamu.

Téma detstva je spracovaná na výbornú, či už sa jedná o alkoholom rozvrátené manželstvo rodičov, alebo temné predstavy šikanovaného dospievajúceho. Potiaľto by sa to azda dalo pokladať len za znepokojivejšiu rozprávku.

Nasledujú však závažnejšie črty - pedofília, osamelosť starej bytosti a jej identita, láska medzi outsidermi na dva spôsoby. A práve vďaka tomuto zdanlivo nekonzistentnému spojeniu si ma kniha okamžite získala.

Nehovoriac o vydarených opisoch a slovných obrazoch, ako aj načrtnutou čiernočiernou atmosférou Švédska osemdesiatych rokov. A som vážne zvedavý na pôvodnú adaptáciu.


Dlouho tak tiše leželi. Pak se ozvala slova: „Lacke. Miluju tě.“
Lacke neodpověděl. Nechal ta slova viset ve vzduchu. Zapouzdřit se a růst, až z nich byla velká červená deka, která vlála po pokoji, klesla na něj a celou noc ho hřála.

předevčírem

Tak trochu ma od čítania odrádzala hrúbka knihy, ale nakoniec som sa do nej pustila a... ani neviem ako a som na konci. Tých vyše 450 strán mi pod rukami len tak preletelo, čo ma ten príbeh tak strašne chytil. Fakt pecka! Pochmúrna, temná, miestami desivá.