Union Jack přehled

26.07.2020

Žiadny zázrak, ale napokon aj tak v rámci možností príjemné prekvapenie. No hoci je to na zoznámenie sa s (predsa len menej známym) superhrdinom ideálne, po tomto komikse si asi druhé rande s Unionom nedohovoríte. Kniha pozostáva z dvoch príbehov. Prvý (Tradice, víra a osud) z konca 90. rokov ho ukazuje v upírskej problematike, čo je fajn. Ak by druhý príbeh nebol o čosi slabší ako prvý, prihodím štvrtú hviezdu. Lenže je. Pád Londýna z roku 2004 sa pokúsil Jacka aktualizovať pre novú, teroristickú dobu. Príliš to nevyšlo. Zmodernizovaný Union Jack (až na občasné zmienky o robotníckej triede) je úplne rovnaký, ako Captain America (ktorého Brubakerovým pojatím sa ostatne tvorcovia zjavne inšpirovali), avšak bez Captainovej charizmy (a bez talentovaného Brubakera). Pád Londýna je parádne nakreslený. Kresba a akcia sú fakt masívne a veľkolepé (aj keď pravdupovediac upírsky príbeh, o čo bol skromnejší a relatívne komornejší, mi sadol viac aj vizuálne vďaka vyblednutému štýlu). Inak je to strašne banálny komiks. Union má veľa spoločných bodov nielen s Bladeom (upíri), ale i s inými národnými hrdinami oblečených vo vlajkách svojich štátov a to ako s Capom, tak i (rovnako britským) Captainom Britainom; oproti nemu je Jack menej slávny paradoxne napriek tomu, že sa na komiksovom poli zrodil o niekoľko mesiacov skôr. Zaujímavosťou je, že ide o dedičné predávanie kostýmu, v čom je Union Jack podobný Fantómovi alebo Robinovi. Rozmýšľal som nad tým a zistil som, že Jacka by od „iných“ odlíšilo práve jeho anglické občianstvo. Keby prestal behať po ľahko zameniteľných uliciach (ak by sa občas v zábere nevyskytol červený autobus, ani neviem o tom, že som v UK) a orientoval by sa iba na geniálny, pochmúrny a neskutočne atmosférický anglický vidiek. Taký vidiecky superhrdina. Prečo nie? Škoda, že na toto tvorcovia postavy nenabrali odvahu (alebo im to proste len nenapadlo, ale tomu sa ťažko verí).