Nocte Exeo přehled

13.03.2024

Peter Jelínek je pre mňa jeden originál! A aj túto „jazdu“ naprieč rôznymi univerzami :D v steampunkových kulisách som si náramne užila. Myslím, že jeho štýl písania dokonca viac sedí na takéto kratšie, akciou nabúchané kúsky, než na celé romány... tým však nechcem povedať, že románom pohrdnem. Okrem rýchleho spádu a pôsobivých, niekedy až fantasmagorických príšer, ktoré sa kde-tu nečakane vyskytnú, je tu tiež ten charakteristický humor, vďaka ktorému hneď viete, že toto je Jelínek. Osobne sa mi asi najviac páčil „Návrat múmie“ - napríklad aj kvôli neodolateľnému kanálovému slangu, ktorý pochytila prastará kráľovná Hator-Kamun-Kamun, keď sa delila o telo s mladou prostitútkou :D. Je to celé veľmi surové, trochu nechutné („Dekapitácia a deratizácia v jednom!“ - ako zaznelo v knihe :D) a neviete sa od toho odtrhnúť!

28.12.2023

4,5*

Slovenský spisovateľ Peter Jelínek sa opäť vracia do svojho steampunkového „norrovského“ univerza. Tentoraz prostredníctvom zbierky ôsmich poviedok. Tie sú napísané väčšinou podľa totožnej schémy. Najskôr nastúpi opis problému – prostredníctvom rozhovoru alebo akčnej scény. Hneď nasleduje pokus o riešenie. Najlepšie mnohonásobne neúspešný. Záver je v rôznej miere otvorený. Aktéri sa postarali o nadprirodzené trampoty a ďalej pokračovali vo svojich životoch.

Napriek tomu ale zbierka zo všetkého najmenej pôsobí fádne alebo repetitívne. Pretože autor sa jednoznačne s textami vyhral a je to jasne cítiť z ich prepracovanosti. Štýl dobrodružstiev sa menil v závislosti od toho, kto sa stal hlavným hrdinom. Kapitán Norr rieši problém iným spôsobom ako princezná Vaisali alebo mechanik Rumbledale. Používajú iné metódy, uvažujú inak, čomu je prispôsobené aj rozprávanie. To je väčšinou buď svižnejšie, alebo opisnejšie.

Takmer v každej poviedke je výrazná dobrodružnosť prepojená na detektívne ladenú zápletku. Tie dopĺňajú bohato fantazijné kulisy. Jelínek sa nebojí vyťahovať kreatúry z rôznych panteónov alebo si vymýšľať vlastné. Navyše tak, aby všetko fungovalo. Jednotlivé prvky sa skvele dopĺňajú a ladia spolu. Pritom ide napríklad o spojenie kentaura a hrdinky cestujúcej v čase i priestore.

Najvýraznejšími prvkami ostávajú dekadentnosť a humor. To prvé sa prejavuje takmer až naturalisticky. Na stránkach sa objavujú odhalené ľudské telá, milostné radovánky, ale napríklad aj kanibalizmus alebo sexuálna mágia. Niektorí čitatelia možno práve preto označia zbierku za temnejšie ladenú alebo rovno zvrhlú. No práve vďaka tomu pôsobí realisticky. Postavy z poviedok sú totiž prezentované ako stvory bažiace po moci, a k tej vedú všakovaké neortodoxné chodníčky.

Humor sa k tomu všetkému navyše výborne hodí. Nejde o situačnú komiku alebo kritiku spoločnosti, hoci aj tie sa dajú v hojnej miere nájsť na stránkach tejto zbierky. Ide hlavne o to, ako sa autor dokáže doslova vyhrať s jazykom. Na to mu perfektne posúži bohatá slovná zásoba a schopnosť trefne a zaujímavo pomenovať aj tie úplne najobyčajnejši­e javy.

Zrazu aj ďalší príbeh o ambicióznom zlosynovi pôsobí sviežim dojmom. K tomu určite prispievajú aj prvky z rôznych žánrov, prehľadná akcia a svedomitosť, s akou sú texty vytvorené. Faktom ostáva, že celé norrovské univerzum je plné istej ľahkosti. Autor akoby si uťahoval z istých žánrových klišé a niektoré prvky vyslovene parodizuje. Zároveň ale dbá na autentickosť – tá sa prejavuje aj vysvetľujúcimi poznámkami k niektorých poviedkam.

Napriek tomu jednotlivé texty nie sú úplne dokonalé. Napríklad Prípadu novodobého Prométea by sa dal vytknúť zbytočný chaos prameniaci z mnohých mien hlavnej hrdinky. Možno by bolo jednoduchšie, ak by sa volala len Vaisali. Nocte exeo a Sabina bude mať dieťatko zase nepotešia otvorenejšími závermi. Na druhej strane, v druhom prípade naznačuje možné vyvrcholenie nápadná podobnosť názvu s istým populárnym hororom. Tri najdlhšie poviedky zase v istých okamihoch pôsobia trochu rozvláčne. Nič z toho však nie je vyslovene na prekážku. Ide skôr o kozmetické nedostatky, ktoré nekazia zážitok z čítania.

Zbierka poviedok Nocte Exeo ponúka ďalšiu návštevu prevažne steampunkového univerza. Jelínek namiešal kokteil všakovakých žánrových prvkov a prepojil ich vycibreným jazykom i humorom. Prevažne sa však spolieha na istý naturalizmus a miernu zvrhlosť, čo niektorých čitateľov asi nenadchne. Tí, ktorým takáto dekadentnosť neprekáža, budú z čítania iste nadšenejší.