NormálnAnima (Vzdych) přehled
Kristián Čura
nehodnoceno
NormálnAnima (Vzdych) je knihou 1415 myslitelsko-filosofických postulátů, které mají asi nejblíže k pesimistickému ražení jeho filozofických vzorů Schopenhauera, Nietzsche a Ciorana. Právě takovýto pohled na dění kolem sebe podává ve svých dvou knihách ani ne čtyřicetiletý možná následovník výše jmenovaných filozofů.
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize NormálnAnima (Vzdych). Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha NormálnAnima (Vzdych) v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Chystám se číst | 1x |
„Negativita je totálnou umeleckou formou. Je to tak preto, že život je ublížením na zdraví. Mohol by som povedať, že indivíduum je ublížením na zdraví spoločnosti. O prírode môžem povedať celkom to isté. Jedinec je ublížením na zdraví prírody. Prírode ale človek naubližoval veľmi a na jej zdraví sa človek podpísal najviac. Ako jedinec je postrádateľný, ako druh je nepotrebný.“
Na prvý pohľad je zrejmé, že Nietzsche bol veľkou inšpiráciou autora k napísaniu tejto knihy, do ktorej zaznamenal svojich 1415 krátkych filozofických nihilistických myšlienok (nie že by ma Nietzsche svojimi tézami o "nadľuďoch" nejako nadchýnal). Vo svojich aforizmoch autor súdi sám seba a ľudský život ako taký, jeho zmysel, ale najmä nezmysel. „Už aby som bol mŕtvy. Nemal pocit, že mám ešte čo strácať za čas. V medziach normality sa už nepohybovať a nestávať sa účastníkom svojho myšlienkového pochodu na zmysly.“
V niektorých jeho úvahách, ktoré občas skĺznu až k mizantropii (ale chvalabohu absolútne postrádajú známky egocentrizmu) sa vidím aj ja sám. „Všetko, čo nič netrvá, necítiť. Všetko, čo niečo trvá, sa nedá vydržať. Človek je celkovo zmarom, či už chce alebo nie. Pokiaľ sa mňa týka, nemám najmenších pochýb, že som úplným zmarom. Vôbec som na svete nemal ani byť. Moja prázdnota skutočne prekračuje medze slušnosti. Som taký prázdny, že nebyť prázdnoty, v ktorej existujem, tak ani neviem, že existujem.“
„Nakoľko si nerobím už o ľudskom druhu žiadne ilúzie, sa obávam pravdy, ktorá sa stane skutočnosťou. To je nezvratný proces. Nadíde bod, z ktorého cesta späť nepovedie nikam.“