Nox et Solitudo – Verše přehled

Kopírujem sem svoj komentár k "Poézia v uhľokresbách Jana Šturdíka"

Viackrát som sa vrátil ku Kraskovi. Väčšinou ma až tak povinné čítanie nebralo, no tento slovenský básnik si ma získal už pri prvom kontakte. Potešilo ma, keď nám učiteľka nechala pár vytlačených ukážok z tvorby, a tak, hneď ako som v antikvariáte našiel tento nádherne ilustrovaný výber, musel som si ho kúpiť a niekoľkokrát prečítať. Teraz som túto knihu otvoril po asi trojročnej pauze. Medzitým som si načítal väčšie množstvo iných autorov – či už jeho svetových predchodcov (symbolistických, prekliatych básnikov), alebo slovenských nasledovníkov či čo-to z jeho slovenských súčasníčok z výberu Andrey Bokníčkovej Potopené duše, no autor nič zo svojho čara nestratil, práve naopak: perfektne zapadá do širokej siete a spája bez neho ťažko spojiteľné – akoby buduje novú tunajšiu tradíciu svetovej kvality, ktorá ale vychádza z nášho kraja a je bližšia nášmu jazyku.
Básne doplnené o kresby získavajú nádhernú lesnú atmosféru, kedy máme pocit, že nás Krasko vzal na prechádzku nocou, hovorí nám o jeho smútku, láskach, úvahách – prstom ukazuje na čierne siluety stromov, kríkov, na mesiac, na trsy modrej trávy, na hviezdy, hovorí o Bohu a o viere, ale najmä o samote a izolácii, ktorá ho zožiera, ale súčasne tvorí aj jeho charizmu, je súčasťou jeho osobnosti. Či už sa jedná o parnasizmus alebo nie, čítanie jeho poézie je veľmi očistné a príjemné. Naviac, ak sa spojí s prechádzkou lesom, vie vytvoriť silný zážitok. Vzhľadom na to, ako čítané dielo to je, mohol by to byť jednoduchý krok pre bežného človeka ako začať s poéziou, ako sa k nej priblížiť – čo je pre mňa, ako obdivovateľa poézie, veľmi dôležitý most: postupom času budú totiž poéziu čítať len nečítaní básnici – už dnes je to skôr ako sekta alebo kult. Čiže veľkou otázkou je ako predať a ako odprezentovať poéziu ne-básnikom? Kraskova Poézia vie dať súcit aj obrazy, taktiež vie ale predstavovať príjemný medzi-krok k napríklad Dylanovi Thomasovi: obaja pracujú s prírodnými motívmi, no Thomas pracuje na akosi sofistikovanejšej úrovni.
A ešte raz chcem vyzdvihnúť ilustrácie, ktoré sú možno jednoduché (zobrazujú lesy, lúky a oblohu), no nesú v sebe naozaj silnú atmosféru. Krásne dopĺňajú interiér básnika o exteriéry, do ktorých ho premieta.