Po přehled

13.02.2023

Nepravom opomenute a zabudnute dielo slovenskej fantastiky. Alta Vasova zobrazuje vyludnenu prazdnu Zem po akejsi nedefinovanej katastrofe, pravdepodobne vojne, ktora planetu premeni na neobyvatelne miesto. A na jednom srotovisku sa zapina nedefinovany stroj, pravdepodobne android, robot, ale jeho povodny ucel sa nikdy neodhalil. Vytvara okolo seba civilizaciu strojov, stava sa ich vodcom, konstrukterom, a uz to ide...
Vasovej text nie je lahky. Rozumej, cita sa totiz dost obtiazne, takmer nic nevysvetluje, obsahuje minimum dialogov, ked (logicky spoiler) sa objavi konecne clovek, Anna... je taka schematicka, hnusna postavicka, karikatura aj ako obraz cloveka, aj ako literarna postava sa sprava klisoidne, skor ako jesitna odpudiva despotka, kralovna z Alenky. Vasovej nesli dialogy, neslo vykreslenie postav, jej fantastika je taka odludstena, chladna, vystrazna, obrazna, nuti vas vela si domysliet, nechava na citatelovej fantazii, nic vam nepodava len tak na podnose. Co je snad aj dobre. Udalosti sledujete "pohladom" panovnika-prveho stroja-hlavneho knaza-generalissima, ktory vsak variuje medzi zachovanim svojej moci a nadradenosti, kontroly nad celym jeho dielom, avsak neskor pochopi ze buducnost mu asi nebude patrit, dokonca ani strojom a stavia sa proti vlastnemu vytvoru. Je to vlastne obdivuhodne zvolena postava. Mozno najzaujimavejsia cast skladacky tohto diela.
Cast Vasovej tvorby smeruje na mladez, ak ju niekto pozna tak ako autorku knih pre nu. PO je skor akasi sedemdesiatkova reflexia na hrozby vtedajsieho sveta, a pokus o vykreslenie sveta bez ludi a ....predsa zaver vyznieva pozitivne. Stoji to za precitanie, ak mate radi fantastiku, chcete spoznat zabudnutu variaciu a skoro jedine dielo postkatastrofickeho zanru. 190 stran avsak nahusteneho riedko odstavcami deleneho textu vam az tak velku cast zivota neuberie.
Cital som prve vydanie, (1979) okresane cenzurou, pravdepodobne im vadil obraz neobmedzeneho panovania, despotizmu, Orwellovskej big-brother kontoroly. Vo svojej dobe dielo viacmenej presumelo nepovsimnute, po revolucii sa dockalo necenzurovanej povodnej autorkynej podoby verne vydanie. (1993) To sa mi do ruk nedostalo, mozno by stalo za to porovnat.
Co musim zdoraznit na zaver je moje hodnotenie. Slovenska fantastika, sci-fi, je len taky chudy potocik v porovnani s ceskou, europskou ci svetovou. To je nespochybnitelny fakt. Nemala dlhu tradiciu, skor len take predvojnove pokusy, a za cias CSSR tiez nic bohate, skor dobrodruzna nevazna pre mladez. Nijaky Capek, Soucek, Neff. Preto treba PO v ramci slovenskej zanrovej fantastiky ocenit vysoko 5/5. Lebo nemame nic podobne. Literarne kvality ohodnotit neviem. A ako moj subjektivny citatelsky zazitok musim dat 3/5. Vysledok... 4/5 a doslova hrdost ze nieco take Alta Vasova napisala.