Pojem práva přehled

30.11.2019

Jedno z najvýznamnejších diel modernej právnej teoretiky, mám konečne prečítané. Dielo Pojem práva sa mi veľmi pozdáva. Hart v knihe rozoberá obsah pojmu práva, čoho sa obdivuhodne drží počas celej knihy, autor nemá žiadne postranné úmysly, nenárokuje si schopnosť popísať celé právo, čo vo mne vyvoláva určitú úctu. Charakteristika pojmu práva, ktoré sa delí na primárne (záväzok) a sekundárne ( súdne pravidlá a pravidlá zmeny) PN ktoré ďalej podľa Harta môžeme pochopiť skrz akejsi akceptácie platnosti práva (pravidlo uznania) ako aj procedúry jeho zmeny (pravidlo zmeny). Túto koncepciu autor podopiera radom myslím, vhodných argumentov.

V závere knihy autor odpovedá na silnú kritiku, ktorú priznáva. Ja sa zase musím priznať že dielo sa mi zdalo veľmi konzistentné, bez veľkých resp. zjavných protirečení, čo tak trosku zaváňa povrchným čítaním, no uvedomil som si že čítať takúto knihu bez náležitej prípravy vlastne nemá ani iný závan. Dielo bolo síce brané ako učebnica, ktorá je písaná zrozumiteľne a vyšla s kožou na trh no treba si uvedomiť že právu sa treba dostať „pod kožu“ , čo bez náležitého štúdiu nie je možné. Kniha ma teda tak trošku podnietila aby som siahol po Dworkinovi, Austinovi a Benthamovi. Obsah knihy pokladám za akýsi návrh, postreh, dodatok autora do nekonečnej debaty o práve no určite nie ako nejakú teóriu hodnú dogmatizácie.

Hart už v kap. I. ods. 2 krásne vysvetlil že právo a morálka používajú jednotný slovník, formy spoločenskej kontroly a dovolím si povedať že aj hodnotiaci rámec, čo ale nevyvoláva nutnosť ich spoločného prekrývania. Pohľad je síce rýdzo pozitivistický, no myslím, že veľmi atraktívny z hľadiska argumentácie.

Už legendárne popísanie neschopnosti vysvetliť právo je vskutku brilantné. Taktiež poukázanie na vysokú cenu , ktorú ako spoločnosť platíme pri redukcií zákonov na normu by sme mali mať vždy na pamäti.

K úvahe o „húževnatej schopnosti zákonov prežiť svojich tvorcov“ a Hartovmu prirovnaniu k striedajúcemu rozhodcovi by som rád doplnil, že si určite musíme držať v pamäti, že striedajúci rozhodca v zápase akceptuje pravidlá hry do ktorej vstupuje a zároveň individuálne rozhodnutia predošlého rozhodcu. Myslím teda že tento príklad nebol veľmi šťastný lebo nám ukazuje že nový zákonodarca by nemá meniť predošlé nariadenia a zákony.

Na strane 94 ma autor presvedčil že znakom efektívneho právneho systému a len efektívneho je vysoké percento sankcií pri priestupkoch.

Zaujímavý spor Harris vz. Donges by som pokladal za príkladný spor kompetencií deľby moci. Kde je naozaj zaujímavé sledovať, ako sa súdna moc snaží držať konceptu legality a legislatívna moc konceptu suverenity. Zaujímalo by ma aký názor by na vec zaujal Dworkin ktorý považoval za nešťastné ak právo tvoria súdy, ktoré sú de facto nedemokratické a nie parlamenty.

V kapitole VII ods. 1 som si uvedomil že právo má mať svojho škriatka metodológa, ktorý určuje typy a triedy platnosti právnych noriem, do ktorých sa majú subsumovať jednotlivé prípady. V ods. 3 zase musíme uznať že v živote často potrebujeme direktívne rozhodnutia tretích osôb ktoré sú akceptované ak sú dostatočne predvídateľné, no musíme si uvedomiť, že takéto rozhodovanie prináša aj zvýšenú cenu v podobe nepredvídateľných rozhodnutí.

Hart sa pridáva k autorom, ktorý sa pokúšajú určité pojmy normovať napr. spravodlivosť a nespravodlivosť stotožňuje s férovosťou, a taktiež spravodlivosť vyjadruje ako zásadu „postupuj v podobnom prípade podobne“ ako nutné pravidlo udržiavania úmery, či rovnosti. Spravodlivosť prirovnáva k fyzikálnym veličinám, ktoré sú závislé na určitej miere , resp. klasifikácií závislej od povahy veci na ktorú veličinu uplatňujeme.

Autor správne poznamenáva v IX. Kapitole, že pozitívne právo vzniklo v staršej dobe, kedy pojatie prírody zahrňovalo akýsi pozorovateľný svet a akýsi svet „fyzikálnych pravidiel“ ktoré sú „skryté“ no všeobecne platné.

V tej istej kapitole dochádza autor k akejsi „pozitivistickej Alexyho formule“ ktorá by mohla byť vyjadrená latinsky: „LEX DURA, SED LEX, LEX DURA EST NON IUSTITIA“, ktorý autor formuluje ako „ Toto je právo , je však príliš zlé aby bolo aplikované či dodržiavané“.