Polnočná omša přehled
Peter Karvaš
https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/352549/mid_polnocna-omsa-Nfo-352549.jpg
5
4
4
Dráma Polnočná omša sa skladá z troch dejstiev a prológu. Odohráva sa na Vianoce roku 1944 v oblasti povstania v rodine Kubišovcov v ich dome na kraji mesta. Na Štedrý večer sa pripravuje rodina - otec Valentín, matka Vilma, dcéra Angela, jej muž Paľo. Na večeru má ešte prísť syn Marián a poručík Brecker, z nemeckého trestného oddielu, ktorý je u Kubišovcov ubytovaný. Pri večeri nie je syn Ďurko, ktorý údajne študuje v Bratislave, ale v skutočnosti je u partizánov. Rodičia sa pokrytecky snažia budiť dojem skromnej kresťanskej rodiny, ktorá má čisté ruky...... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Polnočná omša. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Mají sevřená hrdla, když lijí olova... "Sophiina volba" v čase svíček, loučí a cukroví. Zástava všech. Zatmění srdcí.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Ocenění knihy (1)
1960 -
Státní cena za literaturu
Kniha Polnočná omša v seznamech
| v Přečtených | 7x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Mé knihovně | 4x |
| v Chystám se číst | 6x |
| v Chci si koupit | 1x |
(tato data se aktualizují 1x za hodinu.)
Autorovy další knížky
| 1970 |  Absolútny zákaz |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
| 1962 | Antigona a ti druzí |
| 1960 | Půlnoční mše |
| 1969 | Nedokončená pro dětský hlas |
Dávno-pradávno som videla film; prekvapilo ma, že táto dráma, podľa ktorej vznikol, mala trochu iný dej a úplne iný koniec. Či lepší alebo nie, nechcem súdiť, obe prevedenia boli svojim spôsobom zaujímavé.
Karvašova Polnočná omša stavia na mnohých kontrastoch (sviatky pokoja a lásky vs. toxická rodina vnútri a vojnový svet vonku, pokrivené charaktery vs. idealistickí dobráci, zdanlivý úspech a súdržnosť vs. vnútorná hniloba...).
Pri čítaní mi viackrát zovrelo hrdlo; nielen preto, lebo som nemala problém uveriť, že podobné príbehy sa mohli stať a podobní ľudia, mohli byť, ale aj (či najmä?) preto, lebo sa obávam, že podobné príbehy sa ešte môžu stať a podobní ľudia stále sú. A budú. Žiaľ. Našťastie to neplatí len o všetkých tých nechutných "obielených hroboch", ale aj o tých asi dvoch čestných a charakterných mladých ľuďoch, vďaka ktorým to predsa len nebolo beznádejné čítanie.
A nad úplne poslednou vetou musí čitateľ (v kontexte príbehu, samozrejme) uvažovať ešte dlho...