Povesti o slovenských hradoch 1 přehled
Ján Domasta
https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/160602/bmid_povesti-o-slovenskych-hradoch-1-efZ-160602.jpg
4
9
9
Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe. Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Povesti o slovenských hradoch 1. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Povesti o slovenských hradoch 1 v seznamech
| v Právě čtených | 3x |
| v Přečtených | 11x |
| v Doporučených | 1x |
| v Mé knihovně | 15x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
| v dalších seznamech | 3x |
(tato data se aktualizují 1x za hodinu.)
Autorovy další knížky
| 2013 |  Povesti o slovenských hradoch 1 |
| 1967 | Povesti o hradoch I. |
| 1971 | Povesti o hradoch III. |
| 1974 | Povesti o hradoch. IV. |
| 2013 | Povesti o slovenských hradoch 2 |
Konečne dočítané!:D Opäť jedna z kníh, ktorá sa nedá hodnotiť. Kratšie i dlhšie príbehy zo slovenských dedín a väčších dedín, ktoré príležitostne robia dobrú spoločnosť, hoci pri niektorých som sa trochu nudila. Nie sú to príbehy pre malé deti a mnohé končia smutne. To čaro príbehov spočíva v tom, že je to minulosť a že dnes si môžeme iba vychutnať túto minulosť, lebo nikto z nás by nechcel žiť v časoch tureckých a tatárskych nájazdov.
Tu je zopár pekných výrokov autora, ktoré nás prenesú do minulých dôb:
Ľudia utekali do hôr, lebo hory odjakživa boli nádejou opustených i prenasledovaných.
Nesľubuj slovom. Nepros s prázdnymi rukami. Slovo je pekné, ale nikdy nezaváži toľko ako vhodný dar!
Lebo ľudská túžba je nenásytná ako more, ktoré pije vodu všetkých riek, a nikdy jej nemá dosť.
Úsmev je záujem o život. Úsmev je samotný život.
A na záver citát venovaný všetkým ľuďom, ktorí bojovali slovom, nedopadli šťastne, ale ich slovo prinieslo úrodu:
"Potrestané pravdovravné slovo je ako dobre pohnojená zem: prináša stonásobnú úrodu nespokojnosti."