Príťažlivá osudovosť: Subjekt a tragédia přehled
Krištof Jacek Kozak
https://www.databazeknih.cz/img/books/48_/488791/bmid_pritazliva-osudovost-subjekt-a-trag-U9q-488791.jpg
5
1
1
Krištof Jacek Kozak (1969) je slovinský literárny historik, teatrológ a pedagóg. Špecializuje sa na problematiku súčasnej drámy, predovšetkým tragédie. Tomuto žánru sa venuje aj vo svojej teoretickej knihe Príťažlivá osudovosť: subjekt a tragédia, ktorá vyšla v slovenskom preklade Romany Maruškovej v Divadelnom ústave v edícii Svetové divadlo. Podľa Krištofa Jaceka Kozaka tragédia ako žáner nepatrí do minulosti. Vo svojej publikácii vyvracia teóriu o ,,smrti tragédie" a poukazuje na fakt, že tragédia mení svoj obsah a tvar v závislosti od spoločnosti, v ktorej vzniká a ktorú zrkadlí. Autor sa v tejto publikácii venuje filozofickým otázkam tragédie, filozofickému ukotveniu teórie tragického, rozoberá jednotlivé atribúty tragédie a v záverečnej kapitole rozoberá aj niektoré tragédie súčasných autorov.... celý text
Filozofie O literatuře Umění
Vydáno: 2012 , Divadelný ústavOriginální název:
Privlačna usodnost: Subjekt in tragedia
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Príťažlivá osudovosť: Subjekt a tragédia. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Príťažlivá osudovosť: Subjekt a tragédia v seznamech
| v Přečtených | 1x |
| v Knihotéce | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
Príťažlivá osudovosť: Subjekt a tragédia
Výborná kniha a výborná teória tragédie, akurát pre nefilozofov pomerne náročná. Pasáž o Levinasovi bude pravdepodobne náročná aj pre nefenomenológov. Ináč je kniha zaujímavou obranou tragédie voči takým teoretikom ako Steiner, ktorí v posledných dekádach zhodne hlásajú smrť tragédie a zároveň sa vyhraňuje aj voči teoretikom, ktorí sa snažia o rehabilitáciu tragédie v pôvodných, aristotelovských kontúrach. Výsledkom je teória, ktorá je síce vágnejšia (formuluje len kategórie nedovratiteľnosti a nevyhnutnosti), ale zato aplikovateľná aj aktuálnu situáciu. Kozak aj vďaka tomu ukazuje, že tragická situácia zo života človeka nezmizla - zmizla len aristotelovská podoba tragédie (tá jediná naozaj zomrela).
To si však vyžadovalo aj iné, nové chápanie subjektu, v ktorom sa Kozak dostáva do rozporu s idealistami, ale aj s naturalistami a postmodernistami. Popri tom pekne systematizuje filozofovanie o tragickom ako je to napríklad u Hegela, Schopenhauera, Nietzscheho ai.