Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia přehled
Miriam Lengová
Spiš je múzeom dávnych čias. Bol obľúbeným miestom uhorských i poľských panovníkov. Prechádzali tadiaľ kupci z ďalekých krajín a privážali vzácny tovar na trhy v Levoči, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi či v Podolínci. Na Spiši je množstvo zachovaných pamiatok z obdobia gotiky. Majster Pavol z Levoče tu pracoval na najvyššom drevenom gotickom oltári na svete. Na stavbe a výzdobe kostolov sa podieľali spišskí kamenári, zvonolejári, maliari, sochári, rezbári či umeleckí stolári. Zachované umelecké predmety svedčia o vysokej kvalite a úrovni ich práce. Námestia spišských miest lemujú remeselnícke a obchodnícke domy, gotické kostoly s bohatou výzdobou, renesančné zvonice a radnice. Sú svedkami prosperity, bohatstva a vysokej kultúrnej úrovne spišských miest v dobách minulých. Synovia spišských mešťanov študovali na univerzitách v Krakove, ale i vo Wittenbergu. Spiš bol jedným z najbohatších a najkultúrnejších krajov strednej Európy. Táto kniha nám umožní nahliadnuť do každodenného života v spišských mestách, ktorého hlavnými aktérmi boli práve remeselníci a obchodníci... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Knihotéce | 1x |
v Chystám se číst | 2x |
Autorovy další knížky
2017 | Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia |
2013 | Kežmarskí remeselníci – z dejín remesiel a cechov v Kežmarku (1443-1872) |
2024 | Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872 |
Bohatym obrazovym materialom doplnena studia o zivote mestanstva, remeselnikov, obchodnikov, cechov zhruba od neskorej gotiky az po koniec renesancie. (V nasich krajoch.) Zamerane na oblast Spisa na vychodnom Slovensku, kde vzniku bohatych miest pomohli bane a tazba rud. Podobne ako oblast stiavnicka, Kreminice, Bystrice na strednom slovensku. Skvele vam to pomoze vytvorit si obraz vtedajsej doby. Takze nijake roky, bitky, co nam znechutilo dejepis. Ale pekne popisany zivot bezneho ludu, novovznikajucej vrstvy mestanstva, celkovo zivota, ciastocne aj nabozenskeho, kulturneho, pravneho systemu. "HejSlovakov", nacionalistov, by mohol prekvapit a urazit fakt, ze rozkvet nasich miest priamo suvisi s prilevom nemeckeho importu obyvatelstva a studirovalo sa hlavne v Krakove, ale vtedy sa to tak nebralo. Zvlast cenim ze sa zaobera oblastou tak hospodarsky a politicky vyznamnou v tych casoch ako bol spis. Na trhu je pomerne kopa knih zaoberajuca sa historiou Presporka, a clovek nadobudne navstevou knihkupectva pocit ze dalej za mestskymi hradbami Pozsony nebolo uz nic zaujimave. Mala kniha, ktora lezala medzi zlacnenymi knihami kludne moze stat hrdo popri exkluzivkach vydavatelstva RaK Pavla Dvoraka. Svojim obsahom, naucnou hodnotou, spracovanim temy skvele citanie pre toho kto ma rad dejiny bezneho zivota a nie len "bitky, kralov, datumy". Toto nie je nijaka heslovita historia. Autorka cituje z kronikara Gaspara Heina, bodaj by kazde mesto malo taky zdroj. Ono to dodava plno ozivujucich dobovych detailov. Mena su skutocne, udalosti ako poziare, morove rany, obchodne vojny medzi mestami. Chvilami to pripomina mestske staty severnej italie. V malom... ale nase :) Tie boli samozrejme neporovnatelne bohatsie a vplyvnejsie, ale ak je z tychto popularne naucnych knih o historii nejake poucenie, je take, "ze sme nikdy nestali na okraji diania, aj tu sa vzdy nieco zaujimave mlelo".