Splnený sen: Milan Rastislav Štefánik a vznik Československa přehled

13.01.2019

Vrábel, Ferdinand. Splnený sen. Milan Rastislav Štefánik a vznik Československa. Banská Bystrica : PRO, 2018, 168 s. ISBN 978-80-89057-76-4.

Letisko M. R. Štefánika či Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánika majú tú česť honosiť sa menom jednej z najvýznamnejších postáv novodobých slovenských dejín. Názvy spomínaných inštitúcií sú iba malou ukážkou dodnes živej pamiatky na tohto výnimočného človeka - veď Štefánikovo meno nesú ulice či námestia po celom Slovensku. Dôkazom neutíchajúceho záujmu je pripravovaný slovenský film Generál ako aj množstvo publikácií skladajúcich pestrú mozaiku Štefánikových životných osudov. Jednou z nich je i publikácia historika Ferdinanda Vrábela, člena Nadácie M. R. Štefánika so sídlom v Bratislave, s podmanivým názvom Splnený sen - Milan Rastislav Štefánik a vznik Československa.
Je vždy zaujímavé sledovať názory, postoje i činy významných dejateľov ako aj vzťah historickej vedy k nim. Máloktorá osobnosť bola tak prispôsobená „politickým módam“ či mocenským záujmom ako práve Štefánik. Autor zdôrazňuje, že pred rokom 1989 sa o Štefánikovi buď mlčalo alebo klamalo, ale čo je zarážajúce aj po roku 1989 v niektorých prácach možno nájsť akúsi ideovú predpojatosť a programové odôvodňovanie apriórnych stanovísk, ktoré však nemajú žiadnu oporu v historických prameňoch.
Ako sám autor v úvode deklaruje, kniha nie je prehľadným ani podrobným životopisom generála a autor sa rozhodne neštylizuje do pozície majiteľa absolútnej pravdy. Myslím, že pozorný čitateľ tento postoj autora iste ocení. Na Štefánika sa snaží nazerať v kontexte špecifík doby, v ktorej žil.
Prvá z dvanástich kapitol do ktorých je práce formálne členená sa venuje tradícii československej vzájomnosti v štefánikovskej rodine. V širších súvislostiach je čitateľ upozornený, že blízke vzťahy Čechov a Slovákov nevznikli v roku 1918 a rokom 1992 nezanikli, ale obidva národy spájajú stáročné väzby vo viacerých oblastiach. Autor zdôrazňuje význam myšlienky česko-slovenskej vzájomnosti ako aj význam myšlienky čechoslovakizmu v procese formovania spoločného štátu Čechov a Slovákov. Poukazuje na deformovanie spomínaných ideí v neskoršom období i na ich zneužívanie v neopodstatnených nenávistných kampaniach proti všetkému českému.
Druhá kapitola je venovaná rokom, ktoré Štefánik strávil v Prahe, kde sa dostal do kontaktu s profesorom T. G. Masarykom a s hlasistickým hnutím, stal sa členom študentského spolku Detvan a v neposlednom rade sa, samozrejme, venoval štúdiu. Toto obdobie bolo pre jeho ideový vývoj a odbornú prípravu ako vedca kľúčové.
V ďalších kapitolách autor predstavuje Štefánika cez jednotlivé oblasti jeho pôsobenia, analyzuje jeho povahové vlastnosti ako aj jeho vzťah k ženám. Vyvracia tvrdenie, že Štefánik nebol úspešný vedec. Práve naopak, jeho vedecká kariéra sa veľmi sľubne rozvíjala, no predčasne ju ukončilo vypuknutie I. svetovej vojny. Azda ani netreba zdôrazňovať, že ako vojnový letec sa viackrát ocitol v ohrození života, no jeho najvýznamnejšia úloha spočívala v organizovaní československého zahraničného vojska – légií - u ktorého mimoriadne zdôrazňoval potrebu disciplíny. V snahe upevňovať v légiách povedomie jednoty presadzoval ako jednotnú veliacu reč češtinu, čo mu bolo neraz zazlievané a vytýkané.
Autor rozhodne odmieta konšpirácie, ktoré v serióznej historickej vede nemajú miesto a v prípade Štefánika sa týkajú najmä jeho predčasnej tragickej smrti. Bohužiaľ, žijeme v dobe, ktorá praje senzáciám a mnohí bez akéhokoľvek poznania faktov a reálií vyslovujú „stopercentné“ a „zaručené“ pravdy.
V posledných kapitolách autor opisuje proces vzniku pietnych miest spätých s osobou Štefánika ako aj ikonografiu a symboliku sôch, ktoré ho zobrazujú.
Ako autor uvádza v epilógu, vznikom Československej republiky si Štefánik splnil sen. Práve vďaka jeho splnenému snu si neskôr slovenský národ mohol splniť sen o vlastnej štátnosti. Tak sa Štefánikov životný príbeh stal zároveň príbehom formovania nášho národa i štátu a hoci ten jeho osobný bol dopísaný pred sto rokmi, príbeh malého národa v srdci Európy pokračuje ďalej. Aj z tohto uhľa pohľadu je publikácia Ferdinanda Vrábela veľkým intelektuálnym dobrodružstvom.
PhDr. Katarína Beňová