Studená kůže přehled

23.04.2024

Wow, tak toto bolo výnimočné!

Cold Skin mi odporučili v jednom kníhkupectve v Barcelone ako príklad súčasnej katalánskej literatúry. A nemohli urobiť lepšie.

Táto drobná kniha ukrýva klaustrofobický príbeh o mladom mužovi, ktorý prijal pracovnú ponuku pozorovateľa počasia na ostrove za Polárnym kruhom. Na tomto vskutku opustenom ostrove nenachádza nikoho, okrem čudáka Grunera zabarikádovanom v budove majáku.

To, prečo je Gruner zabarikádovaný sa hlavná postava dozvedá už v prvú noc svojej návštevy, kedy sa z mora vynorí húf agresívnych monštier. Pôvodne pracovný pobyt sa tak mení na holý boj o prežitie. Hlavný hrdina vyvinie všetko svoje úsilie k tomu, aby prežil, aj keby to malo znamenať pristúpenie na Grunerove podmienky.

Tým, že každú noc prichádza k útoku podmorských monštier pripomína Cold Skin survival horror videohry ako Resident Evil, no v skutočnosti ponúka hlboké zamyslenie o vzťahu ľudí k prírode, kontakte s inými mysliacimi stvorenia, šialenstve, neviazanej sexualite, a samozrejme tom, že tie najväčšie monštrá sa často skrývajú v nás samotných.

Autorovi sa tiež mimoriadne dobre darí vybudovať atmosféru izolácie, chladu, vlhkosti a soli. Vďaka tomu má čitateľ pocit, že sa fyzicky nachádza na malom opustenom ostrove za Polárnym kruhom, kde jediný kontakt s ľudskou civilizáciou predstavuje vyšinutý muž.

Cold Skin je literárna jazda, pripomínajúca lepšie veľkofilmy, kde sa kombinuje pútavý dej, no zároveň ostáva veľkorysý priestor na zamyslenie. Popravde, pri písaní tejto recenzie mám chuť si knihu opäť prečítať, a to je azda najväčší kompliment, aký môžete knihe a autorovi vyjadriť.

Albert Sánchez Piňol sa dostal do môjho čitateľského hľadáčika a určite budem na pozore pred jeho ďalšími knihami. A vy, ak uvidíte niekde Cold Skin, určite neváhajte a siahnite po nej.

07.03.2022

„Možná, že jediná zvířata na tomhle ostrově jsme my!“ Toto je kniha s jedným s najviac stagnujúcim, monotónnym dejom, akú som kedy čítal. Pritom nie je zlá. Len je neskutočne... stagnujúca a monotónna. Deň rozprávajú sa, plánujú a premýšľajú. Noc bojujú. Deň rozprávajú sa, plánujú a premýšľajú. Noc bojujú. A takto celú knihu. Zarazilo ma, že karty sú odokryté rýchlo po prvej kapitole a v duchu som sa pýtal, o čom to tým pádom bude ďalej. Nuž, o rozprávaní, plánovaní, premýšľaní... a bojovaní. Len občas autor príde s miernym oživením (potápanie). Ono by taký monotónny dej teoreticky mal vadiť, ale je to tak dobre napísané, že nevadí. Ale 4* tomu neviem dať. Teoreticky je to ukážkový lovecraftovský príbeh (dvaja muži, maják, pustý malý ostrov a s tmou z okolitého mora vyliezanú oni), ale neustále som mal pocit, že mi spisovateľ náruživo túži niečo povedať. Niečo hlboké, čosi o xenofóbii, vari obžalobu o ľudstve, o nás, o zle v našich srdciach, ktoré túži len nivočiť a nie povznášať sa. Na konci zostáva len pachuť. Albert Sánchez Piñol je pôvodným povolaním antropológom, neviem, či to s tým súvisí, ale asi áno. Dialógy a postavy sú dobré, opisy prostredia fajn a atmosféra je silná. Ale čo z toho, keď chýba poctivý horor? Pri tomto sa báť napriek všetkej tej hrôze fakt nebudete. No a potom? Potom je koniec. Film Xaviera Gensa z roku 2017 je na tom podobne: skvelú atmosféru, dobré postavy a zaujímavú výpravu nivočí stagnujúce tempo.