Svätý Ján Pavol Veľký přehled
Luigi Maria Epicoco , Jorge Mario Bergoglio
Priateľské rozhovory pápeža Františka s talianskym kňazom Luigim Mariom Epicocom, spisovateľom a docentom filozofie na Lateránskej univerzite v Ríme, sa uskutočnili v mesiacoch jún 2019 až január 2020 v rámci prípravy na 100. výročie narodenia svätého Jána Pavla II. Hlavnou témou ich rozhovorov bola postava tohto veľkého pápeža, ktorému ľud zhromaždený na Námestí svätého Petra už v deň jeho pohrebu privolával: „Santo subito!“ Nech je ihneď svätý! Spomienky Svätého Otca Františka na svojho predchodcu sú mimoriadne živé, intenzívne a hlboké. Siahajú od správy o jeho voľbe v rozhlase, ktorú si vtedajší provinciál jezuitov vypočul počas šoférovania z teologickej fakulty do noviciátu v San Migueli, až po správu o jeho smrti cestou autobusom, keď už ako buenosaireský arcibiskup išiel navštíviť ľudí v slumoch na periférii Buenos Aires. Aj keď majú otázky talianskeho kňaza širší horizont, odpovede Svätého Otca sú k veci, úprimné a pôsobivé. Svedčia o jeho prekvapujúcej vnútornej slobode, spojenej s odzbrojujúcou odvahou a autentickou františkánskou jednoduchosťou. Zo štylistického hľadiska si jeho odpovede zachovávajú sviežosť dialógu a príchuť hovoreného jazyka. Ako autor hovorí, aby „nič nevyšlo nazmar“, pozbieral „zvyšné odrobiny“ (Jn 6, 12) z veľkého pecňa chleba, ktorý pre všetkých rozmnožilo magistérium pápeža Františka, ktoré umožnilo preniknúť do srdca i mysle oboch veľkých pápežov a zozbierať vzácne autobiografické útržky spomienok pápeža Františka.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Svätý Ján Pavol Veľký. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Svätý Ján Pavol Veľký v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Chystám se číst | 1x |
Prečítala som, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že by sa nič nestalo, keby som tak nespravila. Skôr ako skutočnú hlbokú motiváciu autora pre vznik tejto knihy som šípila pragmatickejšie dôvody, trebárs určitú spoločenskú objednávku, výročie JP II., túžbu vyťažiť z úspechu podobnej série rozhovorov (dokonca s tým istým respondentom), ktorú autorsky stvoril Marco Pozza...
Boli tu síce aj pekné myšlienky, celé mi to však prišlo ako zbieranie odrobiniek, ktoré v úvode zmienil i autor. Na rozdiel od neho si však nie som istá pozitívnou konotáciou tohto zámeru, alebo skôr tejto jeho realizácie.