Tažení Alexandra Velikého přehled
Flavios Arrianos
Mezi díly řeka Arriánose má nejvýznamnější místo Tažení Alexandra Velikého. Vybral si pro ně časový úsek, který správně chápal jako klíčový pro dějiny Řecka. Rozhodl se vylíčit tažení Alexandra Makedonského proti perské říši, její zničení a dlouholeté boje makedonské armády v krajinách, o kterých byly do Alexandrovy doby v Řecku známy jen legendy. Toto „tažení" začalo roku 334 př. n. l. a skončilo Alexandrovou smrtí roku 323 př. n. l. Během těchto několika let se sféra mocenského a kulturního vlivu Řecka rozšířila snad desetkrát. Dobrodružství začalo jako hazardérský souboj malé a chudé Makedonie a z donucení ji následujících ostatních řeckých státečků, s největší říší tehdy známého světa. Dvacetiletý Alexandr Makedonský dokončil přípravy, které zahájil v roce 338 př. n. l už jeho otec Filippos, a vytáhl proti Persii s vojskem o třiceti pěti tisících vojáků. Perská říše se zhroutila během pěti let.... celý text
Literatura naučná Historie
Vydáno: 2010 , Naše vojskoOriginální název:
Flavii Arriani Anabasis Alexandti
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Tažení Alexandra Velikého. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (11)
Myslím, že se to nedá vůbec srovnávat s většinou knih o válkách, dobývání apod. Velmi čtivé, zajímavé, všechno je vylíčeno v nejlepší a nejčtivější míře. Všechny bitvy jsou popsány mistrně čtivě, takže člověk může konečně opravdu ocenit Alexandrovu genialitu a neunudí se u toho k smrti! Samotná postava Alexandra je skvěle popsaná. Měl se Arrianos rozepsat ještě trochu trochu víc, ještě by se tam toho vešlo víc z Alexandrova života :) Je z toho poznat, že Arrianos, byv sám vojákem, dokázal vše skvěle ocenit a popsat.
Prečítal som o Alexandrovi veľa, ale toto je asi to najlepšie. Strhujúcim spôsobom opísal nielen Alexandrove bitky a víťazstvá, ale čo to aj z osobného života a povahe Alexandra. Sám vraví, že Alexandrovi často nadŕžal, ale občas ho aj tvrdo kritizoval. Sám sa samozrejme ťaženia nezúčastnil, ale čerpal od autorov, ktorý na ňom boli prítomní. Tím, že čerpal z viacerých zdrojov, bol schopný si skutočnosti overovať, alebo aspoň porovnávať. Najväčšou výtkou Arrianosovi ale zostáva jeho obrovské preháňanie počtov - bitky pri Gaugaméle sa určite nezúčastnilo milión Peržanov. Sto tisíc? Určite mohlo. Viac? Pravdepodobné. Ale milión ani zďaleka. Aj na iných miestach uvádza desiatky tisíc obetí na strane nepriateľa a len jednotky či desiatky obetí na strane Macedóncov a spojencov. To je nepravdepodobné.
Kniha sa číta dobre a myslím, že je vhodná aj pre ľudí neznalých Alexandra. Zobrazuje jeho osobu z mnohých uhlov, ako vojaka, milovníka pitiek a jedla, neuveriteľne schopného veliteľa, ako kráľa, ktorý sa aj k najnižším choval čestne, ale ktorý neváhal trestať neprávosti. Ukazuje Alexandra ako najväčšieho človeka svojej doby, ale zároveň ukazuje pomalý rozklad jeho osobnosti a morálky. Ak prižmúrite oči nad niektorými nedostatkami, tak táto kniha je majstrovské dielo.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Tažení Alexandra Velikého v seznamech
v Právě čtených | 5x |
v Přečtených | 46x |
v Doporučených | 9x |
v Mé knihovně | 91x |
v Chystám se číst | 22x |
v Chci si koupit | 14x |
v dalších seznamech | 2x |
Alexander Veľký, staroveký panovník, ktorý v štvrtom storočí pred naším letopočtom dobil významnú časť civilizovaného - aj neznámeho - sveta. Išlo o územia dovtedy nevídané, niektoré známe iba prostredníctvom mýtov. Perzia, Egypt, Afrika, Ázia, India - čo stret, konflikt a diplomacia, to víťazstvo, ktoré si zapísal na svoje konto Alexander Veľký. Nie je preto prekvapivé, že udalosti tohto neuveriteľného životného príbehu, osud, ktorý sprevádzal Alexandra sa po istom čase - ústnym ale aj písomným podaním - menil postupne v mýtus a legendu. Mení sa pomer, množstvo aj obsah činov. Arriános sa rozhodol zrekonštruovať jeho život od smrti jeho otca až po jeho vlastnú, teda pokúsil sa triediť medzi realitou a fikciou.
Medzi autorom a udalosťami, ktoré opisuje sa rozprestiera priepasť 400 rokov, a hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že táto priepasť je natoľko bezodná - nezabúdajme, že sa nachádzame v staroveku - že pokus oddeliť skutočné udalosti od mýtov, legiend a neprávd, je takmer nadľudský čin. Avšak netreba zabúdať, že Arriános mohol mať prístup k viacerým literárnym zdrojom ako napríklad dnes my. Čerpal primárne z dvoch zdrojov, ktorých autori mal blízko k Alexandrovi. Tieto viaceré zdroje potom skúma, preveruje ich hodnovernosť a často podáva aj viaceré alternatívne verzie, pričom analyzuje prečo tá či oná verzia je skôr pravdepodobnejšia.
Nejde o štandardný formát životopisu, ktorý by zachytával celý život. Kniha zachytáva vojenské ťaženia Alexandra, analýzu jeho krokov, stratégie, diplomaciu, ktorá kriticky nahliada na rozhodnutia, úspech ale aj zlyhania. Pohľad Arriánosa mi príde dostatočne odosobnený, nezaujatý a spravodlivý, keďže hodnotí aj zlé rozhodnutia, konania, ktoré vytvárajú plnohodnotný obraz o tomto vládcovi, a poukazujú na to, že nebol neomylný.
jeho šikovnosť stratéga, dobrého-spravodlivého kráľa, a ešte lepšieho diplomata je úchvatná (vedel vystihnúť moment kedy bola výhodnejšia dohoda, kedy kapitulácia bez násilia, kedy urobiť ústupok, kedy si žiadať ešte viac a kedy je prospešné riešiť situáciu šikovnou diplomaciou - hoci aj prostredníctvom uzavretia manželstva s rodinnou príslušníčkou vládcu s ktorým niečo riešil). Počas kampane sa stretáva a bojuje s rôznymi panovníkmi a kráľmi často proti početnejšej presile. Nezabudnuteľné súboje s Mnemonom, Dareosom, Béssosom, či Porosom, sú písané takou ľahkosťou, ktorá miestami pripomína populárno-náučný žáner - samozrejme v rámci starovekej literatúry. Tým chcem povedať, že je to prístupné aj pre čitateľov, ktorí nemajú skúsenosti s podobnou literatúrou - alebo minimálne českého prekladu som mal taký pocit. Určite sa to dá stráviť ľahšie ako napríklad Thúkydidés a jeho Dejiny peloponézskej vojny.
Pri komentovaní starovekej literatúry rád používam frázu ,,časová pasula. A Arriános nebude výnimka. Je to časová kapsula prostredníctvom ktorej sa vieme vcítiť do čias dávno minulých, vieme sa premiestniť späť v čase a navnímať akým spôsobom premýšľali ľudia, aké mali motivácie, akými hodnotami žily a aby som znova a znova precitol (možno až zromantizovane) že medzi nami a nimi zase nie je až taký veľký rozdiel. Preto považujem Tažení Alexandra Velikého za dobrý štart, zoznámenie sa s Antickou literatúrou. Medzi autorom a udalosťami, ktoré opisuje sa rozprestiera priepasť 400 rokov, a hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že táto priepasť je natoľko bezodná - nezabúdajme, že sa nachádzame v staroveku - že pokus oddeliť skutočné udalosti od mýtov, legiend a neprávd, je takmer nadľudský čin. Avšak netreba zabúdať, že Arriános mohol mať prístup k viacerým literárnym zdrojom ako napríklad dnes my. Čerpal primárne z dvoch zdrojov, ktorých autori mal blízko k Alexandrovi. Tieto viaceré zdroje potom skúma, preveruje ich hodnovernosť a často podáva aj viaceré alternatívne verzie, pričom analyzuje prečo tá či oná verzia je skôr pravdepodobnejšia.
Nejde o štandardný formát životopisu, ktorý by zachytával celý život. Kniha zachytáva vojenské ťaženia Alexandra, analýzu jeho krokov, stratégie, diplomaciu, ktorá kriticky nahliada na rozhodnutia, úspech ale aj zlyhania. Pohľad Arriánosa mi príde dostatočne odosobnený, nezaujatý a spravodlivý, keďže hodnotí aj zlé rozhodnutia, konania, ktoré vytvárajú plnohodnotný obraz o tomto vládcovi, a poukazujú na to, že nebol neomylný.
jeho šikovnosť stratéga, dobrého-spravodlivého kráľa, a ešte lepšieho diplomata je úchvatná (vedel vystihnúť moment kedy bola výhodnejšia dohoda, kedy kapitulácia bez násilia, kedy urobiť ústupok, kedy si žiadať ešte viac a kedy je prospešné riešiť situáciu šikovnou diplomaciou - hoci aj prostredníctvom uzavretia manželstva s rodinnou príslušníčkou vládcu s ktorým niečo riešil). Počas kampane sa stretáva a bojuje s rôznymi panovníkmi a kráľmi často proti početnejšej presile. Nezabudnuteľné súboje s Mnemonom, Dareosom, Béssosom, či Porosom, sú písané takou ľahkosťou, ktorá miestami pripomína populárno-náučný žáner - samozrejme v rámci starovekej literatúry. Tým chcem povedať, že je to prístupné aj pre čitateľov, ktorí nemajú skúsenosti s podobnou literatúrou - alebo minimálne českého prekladu som mal taký pocit. Určite sa to dá stráviť ľahšie ako napríklad Thúkydidés a jeho Dejiny peloponézskej vojny.
Pri komentovaní starovekej literatúry rád používam frázu ,,časová pasula. A Arriános nebude výnimka. Je to časová kapsula prostredníctvom ktorej sa vieme vcítiť do čias dávno minulých, vieme sa premiestniť späť v čase a navnímať akým spôsobom premýšľali ľudia, aké mali motivácie, akými hodnotami žily a aby som znova a znova precitol (možno až zromantizovane) že medzi nami a nimi zase nie je až taký veľký rozdiel. Preto považujem Tažení Alexandra Velikého za dobrý štart, zoznámenie sa s Antickou literatúrou.