Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte přehled
Miloš Lichner
Dielo je výsledkom niekoľkoročnej vedeckej práce, ktorej zámerom bolo skúmanie a hodnotenie postaugustiniánskej tradície vo vybranej postave rímskeho pápeža svätého Leva I., ktorému posterita udelila prímenie Veľký (400-461). [...] Štúdia ponúka prepracované pôvodné štúdie, ktoré umožnia čitateľovi pochopiť podstatné prvky Levovej kristológie a ekleziológie. V druhej časti sa nachádza 20 latinsko-slovenských vybraných textov leoniánskeho corpusu.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Knihotéce | 1x |
v Chystám se číst | 1x |
Autorovy další knížky
2020 | Prvá ošetrovateľská škola v Bratislave v prizme pastoračnej charizmy Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža |
2017 | K prameňom ranokresťanskej latinskej tradície |
2022 | Teologický svet pápeža svätého Leva Veľkého v dobovom kontexte |
2019 | List pápeža Inocenta I. biskupovi Decentiovi z Gubbia - monografická štúdia |
2014 | Pluralita myslenia v tradícii kresťanského staroveku a stredoveku |
Kniha sa (okrem úvodných kapitol) materiálne skladá z dvoch častí. V prvej časti autor na podklade primárnych prameňov (najmä Levových homílií) opisuje Levovu teológiu v rámci jej vývoja: najprv sa zameriava na Levovu kristológiu a soteriológiu (resp. ich prieniky), osobitná pozornosť je následne venovaná Levovej náuke o sviatosti krstu, primátu rímskeho biskupa, Levovej teológii laikov a Levovmu postoju voči heretickým prúdom. Druhú časť (s. 215an) tvoria preklady niektorých Levových textov z latinčiny do slovenčiny. Kniha sa číta plynulo, je písaná aj voči laikovi priateľským jazykom, jednotlivé časti sú vnútorne logicky usporiadané, no medzi nimi navzájom možno badať (obsahovo i formálne), že podkladom pre dielo bolo viacero nesúrodých textov. Reprezentatívna vzorka Levových diel v rámci výkladovej časti je rozsiahla, no viaceré motívy sa opakujú, čo priznal autor aj samotný pápež: ... „je lepšie riskovať, že unavíme tých, ktorí už sú poučení“ ... (s. 123). Niektoré nuansy Levovho myslenia by si preto zaslúžili hlbšiu exegézu, resp. k nej môžu nadchnúť adresáta, k čomu poslúži najmä druhá časť. Ak si dielo stanovilo za cieľ umožniť „záujemcovi o teológiu, históriu či ekumenický dialóg vstúpiť do sveta jedného z najvýznamnejších ranocirkevných teológov [...a pomôcť čitateľovi] lepšie chápať vývoj teológie [ranocirkevného sveta]“ (s. 37), tak sa mu to určite podarilo.