Terminátor omnibus: Kniha druhá přehled

10.01.2023

„A tak dnes zemřeli jedině ti, kteří byli zabyti lidmi.“ Po sklamaní z prvého omnibusu príjemné prekvapenie, až je pri takto stúpajúcej kvalite škoda, že sme sa tretieho omnibusu nikdy nedočkali (minimálne crossover s Votrelcami by som si určite zohnal). Druhý omnibus nie je najlepší komiks na svete, tie 4* sú s privretým červeným okom, ale bavil som sa oveľa viac, ako pri jednotke. Kniha obsahuje päť komiksov a na rozdiel od tých z jednotky na seba nadväzujú minimálne, vôbec alebo temer nepostrehnuteľne (napr. hrdinom finálneho je vedľajšia postava z predchádzajúceho, ale o X rokov neskôr). Proti Terminátorom tentokrát nestoja muži a ženy takí svalnatí a ozbrojení, že by ich mal problém prebiť aj Arnold Schwarzenegger v dobách, keď bol majstrom sveta v kulturistike, ale obyčajní ľudia z mäsa a kostí. Súkromní detektívi, radoví policajti, personál nemocnice, motorkári vyznávajúci Satana, sérioví vrahovia, starí hľadači zlata a konečne už aj legendárna Sára Connorová. Takýmto postavám sa logicky držia palce ľahšie práve vďaka tomu, že sú uveriteľní. Je nám jasné, že stret s Terminátorom nemajú šancu prežiť a tak musia utekať a voliť tu viac, tu menej vynaliezavé spôsoby, ako nezastaviteľné monštrá z budúcnosti spomaliť, keď už nie je v ich silách svojich prenasledovateľov ukončiť. Aj filmy Terminátor predsa najlepšie fungovali v momentoch, keď proti kyborgom stáli ničnetušiaci policajti, ošetrovatelia z ústavu pre psychiatrických pacientov alebo bežní civili, ktorí chodia normálne do práce. Oproti jednotke, ktorej dej bol umiestnený do nudne stvárneného veľkomesta, sa tentokrát značne zlepšila aj výprava (nemocnica, Údolie smrti, Rusko, silvestrovské námestie). Minule scenáristi univerzum posúvali dopredu zaujímavými nápadmi, ktoré následne prebrali filmári (Terminátorka, napoly robot napoly človek) a ani tentokrát nestoja bokom. Prichádzajú s dianím v Európe, s učiacimi sa Terminátormi (to ale ostatne mal už Cameron v T2) a robotickými zvieratami (toto prekvapivo dodnes žiadny režisér nevykradol). V mojich očiach sa rapídne zlepšili nielen scenáre, ale tiež kresba. Najviac sa mi po výtvarnej stránke páčila Sebevražedná mise nakreslená Frankom Teranom (Vetřelci Omnibus 5 + 6). V tomto omnibuse sa vystriedalo veľké množstvo ilustrátorov, čo je na jednej strane super práve kvôli pestrosti, na druhej to vytvára vizuálnu nekonzistenciu, takže jednu a tú istú postavu dvaja ilustrátori vidia úplne inak. Vinou toho napr. súkromné očko raz vyzerá ako tučný tatko a následne ako bratranec Dolpha Lundgrena. Čo sa týka scenárov, ak aj nie sú geniálne, nepochybne disponujú originálnymi nápadmi (napr. v poslednom sa prelínajú dve časové línie a príbeh z Ruska je síce najmenej zaujímavý, ale svoje robí už samotné umiestnenie do tohto prostredia, takže vojaci nadávajú „suka“ a pijú vodku, čo je wtf sranda). Občas je to v rozpore s filmami (John Connor puberťák nikdy v živote nedržal v rukách zbraň?) a práca s náhodami (skúšobný robot ponúkaný armáde, zhoda mien s rodinou z prívesu) je ťažko akceptovateľná, ale rozhodol som sa nad tým nepremýšľať.