Teroristov syn (Príbeh jednej voľby) přehled
Zak Ebrahim , Jeff Giles
Jedinečný príbeh zo súkromia amerického chlapca, ktorého vychoval otec-terorista. Príbeh, aký ešte nikto nevyrozprával.
Literatura světová Biografie a memoáry
Vydáno: 2016 , NoxiOriginální název:
The Terrorist's Son: A Story of Choice, 2014
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Teroristov syn (Príbeh jednej voľby). Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (10)
Kniha rozhodně stojí za přečtení, ukáže člověku, že ne vždy platí přísloví: "Jablko nepadá daleko od stromu." či jak bylo v knize uvedeno: "Jaký otec, takový syn." Avšak i přes to jsem od knihy čekala asi více. Věřím, že pro Zaka, jeho sourozence a matku nebylo lehké vyrůstat a být neustále označováni jako rodina Nosaira, tedy rodinu teroristy, a rozhodně nechci jejich životní příběh nijak zlehčovat, i přes to si však myslím, že se z takto velkého životního příběhu dalo vytřískat více.
Děj se ze začátku jeví velice slibně, má takový ten pravý vyprávěčsko-románový styl, ale ten se hned po několika stránkách změní na: "tak kámo, já ti teda řeknu, jak to bylo". Čekala jsem, že se dozvím více o tom, jak Zaka jeho otec vychovával k nenávisti, učil ho, že zabíjení je správné a bomby jsou nejlepší věc na světě, ale nic takového se ve velké míře nekonalo. Otce zavřeli, když byl Zak ještě malý šestiletý kluk a od té doby, krom hovorů z věznice a pár otázek na jeho matku a sourozence ho prakticky nevychovával.
Velké a zajímavé téma, ale zpracování takový průměr. Kniha má samozřejmě i světlejší stránky, ale ty bohužel nezachraňují ty mizerné.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Ocenění knihy (1)
2015 -
YALSA Book Awards
(Alex Award)
Kniha Teroristov syn (Príbeh jednej voľby) v seznamech
v Přečtených | 67x |
ve Čtenářské výzvě | 12x |
v Doporučených | 3x |
v Knihotéce | 22x |
v Chystám se číst | 12x |
v Chci si koupit | 1x |
„Povedali mi, že som predurčený na to, aby som mal strach z ľudí, ktorí sú iní, a aby som sa kvôli svojej vlastnej bezpečnosti držal od nich čo najďalej. Náboženský fanatizmus je začarovaný kruh – nikdy som sa nedostal k ľuďom tak blízko, aby som zistil, či z nich naozaj musím mať strach.“
Veľmi silný ľudský príbeh o chlapcovi, ktorý mal ťažký život a ľahko mohol zatrpknúť a zaujať postoj svojho otca, a totiž, že keď svet nie je milosrdný k nemu, prečo by mal byť on k svetu. Nestalo sa to však, a z týraného, šikanovaného i démonizovaného chlapca, ktorého detstvo a dospievanie sprevádzali predsudky, odsúdenie, pohŕdanie i vlastné pálčivé pochybnosti, aký a kto je, vyrástol muž, ktorý verí v dobro, mier, ľudí, lásku, a aktívne sa o ne snaží. Málo? Podľa mňa nie.
Navyše, celý príbeh je napísaný štylisticky umne, možno skratkovito, ale aspoň bez balastu. Žiadne nadbytočné slová, scény. Všetko sedí, všetko stačí. Kto by z neho chcel „vytřískat více“, možno ide skôr po efektoch ako po podstate, ale osobne som rada, že Zak Ebrahim & Jeff Giles neskĺzli do bulvárnosti.
Dielko ma zasiahlo ako človeka, ale aj ako kresťanku. Šlo o sekundárne veci, vlastne len o detaily, pre mňa ako katolíčku však boli dôležité, napríklad že Zakova mama konvertovala na islám po tom, čo jej, čoby katolíčke, istý kňaz povedal jednu necitlivú poznámku. Jednu jedinú, navyše pre mňa ako čitateľku ani zďaleka nepôsobiacu tak „bodavo“, ako to vnímala ona. Ten kňaz si možno ani neuvedomil, že v ten obyčajný deň v rozhovore s obyčajnou ženou nepriamo pomohol odštartovať sled rôznych udalostí, napríklad, že tá žena sa uchýli do moslimskej komunity, kde nájde (očividne dlho hľadané) prijatie a starostlivosť, že si ani nie po desiatich dňoch od zoznámenia vezme istého Egypťana... Nie, nedávam to za vinu tomu kňazovi. Len rozmýšľam – ktovie, ako často mi stojíme s našimi naoko nevinnými, možno trochu podráždenými zádrapčivými poznámkami za tým, ako sa vyvinie život iných ľudí...
Tiež mi bolo ľúto Zakovho otca. Iste, keby zabil niekoho z mojej rodiny, možno aj krajiny, asi to beriem inak, ale skrátka mi bolo smutno z čítania o tom, ako sa z rodinne založeného muža, ktorý sa snažil byť dobrým manželom i otcom, vplyvom rôznych udalostí (však, Barbara) postupne stával zatrpknutý, zlomený človek, ktorý zmysel svojho života našiel v terorizme. Aj jeho príbeh je dôkazom, že takúto cestu si človek nevyberie bez príčiny a ani zo dňa na deň. Nechcem tým povedať, že ho to ospravedlňuje, skôr ma jeho príbeh utvrdil v tom, čo tvrdí aj jeho syn – že vždy je tu možnosť voľby, a veru som dlho rozmýšľala, ako by sa vyvinul Nosairov príbeh, príbeh jeho rodiny, príbeh jeho obetí, príbeh ich rodín atď., keby na nespravodlivosť a krutosť v svojom živote nezareagoval odvetou (mnohonásobne znásobenou), ale odpustením, láskou.
Teroristov syn je krátke dielo, ktoré však vo mne vyvolalo toľko pocitov, že výsledkom je dlhý komentár, ktorý by hádam mohol byť ešte dlhší, ale radšej ako moje výlevy si prečítajte túto knihu. Oplatí sa to.