Tuskulské rozhovory / Laelius o priateľstve a iné přehled

"Filozofické a etické názory sformulované všestranne vzdelaným Rimanom Marcom Tulliom Ciceronom (106-43 pr. n. l) sú jednou z odpovedi antickej civilizácie na večné otázky života a sveta. Koncom druhého a začiatkom prvého stor. pred n. l. sa štúdium filozofie stalo v Ríme módou i súčasťou výchovy. Do vedomia vzdelancov prenikali rôzne filozofické smery, ale najväčší ohlas mali myšlienky stoicizmu, šírené krúžkom priateľov Scipiona mladšieho. Cicero sa venoval filozofii od ranej mladosti, poznal všetky filozofické školy. V zmysle stoickej etiky sa dal naplno do služieb štátu, o ktorom uveril, že v sebe zlučuje všetky vládne formy vytvárajúce spoločenskú harmóniu. Hoci nebol samostatným mysliteľom, svojím dielom dal impulz ku vzniku rímskej filozofickej literatúry. Jeho nie menšou zásluhou je, že ako prvý vypracoval latinskú filozofickú terminológiu. Tuskulské rozhovory, ktoré predkladáme v tomto výbere, vznikli v roku 45 pred n. l. Vtedy, po Caesarovom víťazstve nad Pompeiom, bol Cicero po druhý raz donútený politickou situáciou utiahnuť sa do ústrania. Obsahom tohto diela sú fiktívne rozhovory konajúce sa v Ciceronovej vile v Tuskule. Učiteľ a poslucháč rozoberajú témy, ako o pohŕdaní smrťou, o znášaní bolesti a pod. Cicero, a teda i jeho učiteľ sa hlásia k akademickej škole, k tzv. Novej akadémii. Charakterizuje ju umiernený skepticizmus, zhovievavosť k rôznym názorom a eklektizmus. Výsledkom tejto tolerancie je popretie absolútnej pravdy a uznanie len istej miery pravdepodobnosti (teória probabilizmu). Tento Ciceronov postoj sa prejavuje i pri posudzovaní etických problémov, ktoré ho, podobne ako i ostatných Rimanov, hádam najväčšmi zaujímali. Etickým otázkam venoval Cicero v Tuskulských rozhovoroch veľa miesta a vracia sa k nim aj v dvoch drobných dielkach nachádzajúcich sa tiež v našom výbere - Laelius o priateľstve a Cato starší o starobe. Tieto úvahy sú napísané sviežo a pútavo, formou filozofického dialógu, ktorý, podľa vzoru gréckych filozofov, Cicero použil vo všetkých svojich filozofických dielach okrem spisu O povinnostiach. Prvý zväzok výberu z Ciceronovho diela zakončuje jeho najlepší teoretický spis z oblasti rečníctva O rečníkovi. V spise O rečníkovi sa Cicero predstavuje ako ozajstný majster svojho odboru, naplno uplatňuje svoje široké znalosti i nadanie a v našich očiach napĺňa ideál, ku ktorému sa upäl už za mladi, ideál, filozoficky vzdelaného rečníka-štátnika." (Anotácia na prebale). Zväzok obsahuje diela (v zátvorke prekladateľky a prekladatelia): Úvod Marcus Tullius Cicero od P. Kuklicu Tuskulské rozhovory (E. Šimovičová) Laelius o priateľstve (J. Bartosiewiczová) Cato starší o starobe (J. Bartosiewiczová) O rečníkovi (D. Škoviera) Poznámky k rozhovorom od Šimovičovej, k prostredným 2 dielam od Kuklicu, k Rečníkovi od Škovieru... celý text