Uhorsko-poľská kronika přehled
Martin Homza
Monografia približuje slovenskému čitateľovi doslova zabudnutý prameň k starším dejinám Slovenska i strednej Európy, ktorý má závažný význam pri poznávaní a interpretovaní udalostí súvisiacich so vznikom uhorského štátu. Popri samotnej kronike v latinčine a slovenčine, vrátane rozsiahleho poznámkového aparátu, kniha obsahuje rozsiahlu štúdiu, v ktorej autor objavným spôsobom rozoberá obsah i zmysel tohto stredovekého diela. V prílohe je faksimile rukopisu kroniky zo 14. storočia. Kniha disponuje všetkými znakmi modernej kritickej pramennej edície.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Uhorsko-poľská kronika. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Podobne ako Haličsko-volynská kronika, i táto je vybavená rozsiahlou úvodnou štúdiou pána Homzu, a takisto rozsiahlymi poznámkami priamo k textu kroniky + na konci knihy je stránku po stránke odfotografovaná celá kronika. Opäť musím povedať, že text od pána Homzu je zaujímavejší ako samotná kronika, ale bez nej by bol jeho text bezpredmetný. Kronika označuje Štefanovho syna, vládnúceho v Nitre, ako vojvodu Slovenska, dux Sclauonie (s. 164). Knihu naozaj vrelo odporúčam, pán Homza opäť raz ukázal, že uhorské dejiny sú rovnako slovenské, ako i maďarské, a to dnešnému čitateľovi treba.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Uhorsko-poľská kronika v seznamech
v Přečtených | 1x |
v Chystám se číst | 1x |
v Chci si koupit | 3x |
Štítky knihy
Autorovy další knížky
2020 | Murices Novae alebo nové ostne (prvá časť) |
2009 | Historia Scepusii Vol. I - Dejiny Spiša I |
2003 | Terra Scepusiensis - Stav bádania o dejinách Spiša |
2009 | Uhorsko-poľská kronika |
2014 | Svätopluk v európskom písomníctve |
Prvá vec, ktorú od Homzu čítam. Vždy som si myslel, že sa nejaký z vodcov staromaďarov v 10. storočí mohol pravdepodobne oženiť s mojmírovskou princeznou (paralely s inými krajinami kde sa to tak praktizovalo sú úplne zjavné) ale nikdy som netušil, že sú na to aj písomné niečo ako dôkazy. A to dokonca nielen tu, ale aj v Anonymovej kronike (pravda oboje treba brať so skepsou a ako pololegendy). Takisto som netušil, že sa výraz,, SCLAVONIA "pár razy použil ako synonymum Uhorska.
To čo pre mňa osobne ostáva nejasným je prečo je naopak Anonymova kronika tak nacionalisticky a maďarsky ladená a ako to ide dokopy s všeobecným konsenzom, že bolo Uhorsko štátom mnohých národov.
Inak zaujmavý prameň. Ale ako väčšinu týchto kroník to treba brat spolky ako legendy.