Ultimate Spider-man a spol. 15 přehled

30.11.2024

Docela se mi to líbilo i když to nebylo ono

02.09.2023

Číslo 15 obsahuje dve čísla ultimátneho Spajďáka a dve ultimátnych študentov Profesora X. Spider-Manovo dobrodružstvo je skvelé v tom, že to (až na úvod, počas ktorého sa dokončí súboj s Green Goblinom, čo už fakt viac klišé byť nemohlo, od Bendisa som ozaj čakal viac než len súboj dvoch týpkov v miestnosti, najskôr dostáva na búdku jeden, potom druhý a následne sa na scéne zjaví nečakane postava č. 3 a zabodne záporáka) de facto ani nie je dobrodružstvo. V meste vyčíňa starý dobrý Rhino, čo, nalejme si čistého vína, nie je najvýznamnejší súper zo Spideyho portfólia. A práve v tom drieme jeho čaro. Demoluje všetko okolo seba, čo mu príde pod ruky a roh. A Spider-man sa k nemu rúti... a rúti... a rúti. S tým treba prehodiť pár slov, s tamtým pokecať o veciach, ktoré nepočkajú, potom mu zdržanie spôsobia ďalšie nepredvídateľné osoby a nakoniec... Nebudem spoilerovať, ako to dopadne, ale i v tomto drieme čaro Petra Parkera. Čo sa X-Menov týka, jedno číslo kreslil Adam Kubert (Superman: Poslední syn Kryptonu) a druhé Kaare Andrews (Spider-Man: Padlé město). Tu už sa Millar evidentne utrhol z reťaze. Rakety štartujú, teroristi chytajú druhý (a tretí a štvrtý) dych, opice strieľajú zo samopalov, je prítomná dinosauria Divočina, Kitty Pride je značne roztopašná a chce stoj čo stoj vyraziť do akcie napriek prísnemu zákazu mamy, Cyclops a Wolverine sa sekajú (v podstate doslova) a Beast píše kritiku Marxovho kapitálu. Millar je ak aj nie krok pred čitateľom, tak minimálne pol, čo je vždy fajn (takže sa pýtate, ako je možné, že Wolverine nevycítil prítomnosť Kitty a o pár strán vám to prezradí sama). Ono je to vlastne super, len proste sú to iba dve čísla a bolo by božské mať to pokope v drastickom ombinuse. Na strane druhej, to, že týmto štýlom premýšľame, len dokazuje, ako fikane na to v CREW išli. Časť je poňatá ako chat, čo je skvelý nápad, no udivuje na ňom, za akého naivného blbca v ňom Beast je; k tak prenikavo inteligentnej postave sa to fakt nehodí. A čo sa týka Wolvieho, tak netuším, či je to len môj osobný dojem, ale ako keby bol pod Millarovou režijnou taktovkou Kanaďan s pekne drsným účesom poňatý dosť vylúhovane a nudne, čo sa k tejto postave taktiež strašne nehodí. Obvykle hodnotím podobnú výtvarnú pestrosť v komiksoch pozitívne, ale tu odlišný štýl autorov na môj vkus priveľmi udieral do očí. Niektoré postavy vyzerali v druhom zošite úplne inak, než v prvom. Napr. keď sa zjavila postava, ktorú oslovili Kitty (Pryde), zostal som zarazený, lebo dievča vyzeralo úplne inak, než v prvom zošite. Tentokrát bez listárne, len s úvodníkom.