Van Stiphout přehled
Ľubomír Feldek
Príbeh Reného, mladého spisovateľa, ktorý z pozície redaktora závodného časopisu pozoruje absurdný svet reálneho, či priam surreálneho socializmu, jeho kolegýň, kolegov a súdruhov. Reedícia knihy sa opiera o prvé slovenské vydanie, z ktorého cenzúra vyčiarkla okolo 20 strán textu, a o prvé maďarské vydanie, ktoré obsahuje aj strany v slovenskom vydaní chýbajúce. Spätný preklad z maďarčiny, urobil Jozef Husák. Autor potom zo spätného prekladu vrátil do reedície iba niektoré pasáže. Posledná kapitola obsahuje vsuvku, ktorú autor dopísal pre toto vydanie.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Van Stiphout. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Van Stiphout v seznamech
| v Přečtených | 4x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Knihotéce | 2x |
| v Chystám se číst | 2x |
Autorovy další knížky
| 1983 |  Zelená kniha rozprávok |
| 1987 | Medová žihadla |
| 1969 | Poklady Zorničky |
| 1991 |  Modrá kniha pohádek |
| 1989 | Hra pro tvoje modré oči |
Trojnáladový román začína psychologicky prepracovaným nástupom do práce, v ktorom sa hlavný hrdina (nie Van Stiphout) v detailnom sebapozorovaní snaží v každom kroku vyhnúť strápneniu a vyvolaniu zlého dojmu. Druhú náladu ovláda pozorovanie trápnych a vtipných životných situácii očami dvoch bohémoch-akože zamestnancov podniku Tesla Orava. Až v tretej nálade prichádza na scénu "výrobná dráma" o nedodržaní plánu, investigatívnej žurnalistike a kolektívnom nadšení meniacom sa na konečné víťazstvo. Vďaka inteligentnému nadhľadu a rozhľadu autora to na počudovanie vôbec nevyznieva trápne ("Nezakritizoval si a nezaodhaľoval vo chvíli, keď bolo najhoršie - už si nezakritizuje, už si nezaodhaľuje. Už niet tej z chybičiek zloženej jednej veľkej chyby - už sú zase len tie jednotlivé chybičky. A teda by sa už darmo teraz díval zdola nahor - vie, že by už nič neuvidel, chybičky sa hľadajú tak, že sa dívame zhora nadol. Zase sú všetci bodrí" ) Po dočítaní knihy som si nevdojak uvedomil, že diktátorské režimy nikdy nemôžu umožniť asertivizmus.