Vichrné návrší přehled

23.11.2024

Od chvíle, keď som otvorila stránku „Búrlivých výšin“, ma okamžite pohltilo niečo temné, niečo, čo sa nedalo slovami celkom popísať. Po pár stranách stránkach som sa ocitla uprostred drsného a bezohľadného sveta, kde láska a nenávisť splývajú v desivom tanci. Emily Brontë, ohromná majsterka perom, ma svojou genialitou nielen uchvátila, ale aj vydesila. Takýto typ literatúry sa už dnes málokedy stretáva, je to jednoducho bizarné.

Brontë má dar zúžiť ľudské city a vznešené emócie do chladnej a drsnej reality, v ktorej sa postavy zlievajú do temného prostredia Búrlivých výšin. Prostredie, kde sa zdá, že aj zem hovorí jazykom utrpenia. Netradičná štruktúra, striedanie chronologickej a retrospektívnej kompozície viac než len dotvára atmosféru, ona ju hltá, vtiahne vás do chaosu, ktorý cítim v každom odseku. Tieto miestami hrôzostrašné obrazy a myšlienky ma prenasledovali aj po prečítaní.

A hlavne Heathcliff – ach, ako ma jeho existencie znepokojila, priam zdesila! Jeho tmavá, búrlivá duša predstavuje archetyp muža, ktorý je schopný lásky, ale aj nezmernej zlosti a pomstychtivosti. Jeho vášnivá, takmer desivá láska ku Catherine je zároveň krásna a zároveň strašná. Cítim z toho bolesť. Jeho prítomnosť je ako hurikán, víriaci okolo, pohlcujúc všetko, čo mu stojí v ceste.

Catherine, tá tragická bytosť, je podobne rozporuplná. Jej duševný boj ma dokázal roztrhnúť na kusy. Keď sa snažíme porozumieť jej múdrolinárskej strane, zrazu sa objaví aj jej egoizmus, pri čom sa cítim, ako by ma sklátila vlna hnevu a beznádeje. Je to dielo, ktoré vyžaduje hlboké zamyslenie, a čím viac sa zaoberám jej postavou, tým viac prežívam vlastnú zlosť na celú situáciu.

Nie je to však len temnota, čo ma zasiahlo; v „Búrlivých výšinách“ sa nachádzajú momenty krásy, ktoré sú spravidla skryté za hrubou vrstvou bolesti a chaosu. Brontë ovláda jazyk tak, že dokáže preniknúť do hlbín duše, pričom osvetľuje aspekty lásky a tragédie, ktoré sú nepriehľadné a zúfalo znepokojivé. Čitateľ sa ocitne v mori emócií, zatiaľ čo kormidlo, ktoré drží, je láska, ale nie tá, ktorú očakáva. Je to viac a blíži sa to až k posadnutosti, závislosti na nenávisti, a predsa sa tu nájde aj nádejne bolestivé vyznanie.

Zanecháva ma to ubolenú, presne tak, ako keby som prechádzala nekonečným tŕnistým poľom bez šance na úľavu. Brontë dokázala vystihnúť esenciu ľudskej existencie – že sme schopní tak neuveriteľných vecí, lásky, ale aj ohromnej krutosti.

„Búrlivé výšiny“ sú nesporne jedným z najgeniálnejších a zároveň najbizarnejších literárnych diel, aké som kedy čítala. Toto dielo nie je iba literárny skvost; je to desivá továreň na nádeje, sklamania a najhlbšie hrozby ľudskej duše. Čitateĺ sa pri čítaní cíti ako v hrobe, a hneď potom ako v samotnej náruči vášne.

Emily Brontë, si genius, a ja sa cítim poctená, že som mohla preniknúť do tvojho sveta.