Vlčice zo Sernovodska: Zápisky z rusko-čečenskej vojny přehled

26.12.2023

Kniha nie je pre každého ,ja sam som knihu odložil viackrát počas čitania,vracal som sa k nej až po vyšumení tých negatívnych chmárov čo kniha prináša
“Marš vochiľ- v preklade buď slobodný(pozdrav a zároveň túžba) sa obyčajným Čečencom a Čečenkám veľmi vzdialil

08.06.2022

"Je ľahké vyrobiť národ teroristov. Stačí na to iba informačná vojna zo starej príručky KGB, pár šialencov s výbušnými opaskami a súrami Koránu a pohodlnosť, ba ľahostajnosť svetovej verejnosti. Podľa tohto receptu Rusko viac než desaťročie celoplošne bombardovalo Čečensko, zriaďovalo koncentračné tábory, odvieklo, mučilo a popravilo desaťtisíce mužov, žien, starcov a detí bez toho, aby naň boli uvalené aspoň sankcie; bez toho, aby sa konal vojnový tribunál k Čečensku, ktorý sa sotva bude ešte niekedy konať. Za Borisa Jeľcina sa táto špinavá koloniálna vojna volala "znovunastolenie ústavného poriadku" a Vladimír Putim svoje vojnové zločiny nazval "protiteroristická operácia."

"Každý "sebaoslobodzujúci" kamikadze poskytuje okupantovi dôvod, aby ďalej pokojne zatýkal, mučil, ponechával v Čečensku desaťtisíce vojakov a uzurpoval si právo na bezprávie. To je pasca, ktorú vám nastražili, pretože využívajú vaše prastaré tradície sebaobrany. Chcú, aby ste začali strácať nervy, aby ste predvádzali pred celým svetom, že ste zošaleli a stali sa posadnutými smrťou, aby takzvané demokratické Rusko vyzeralo, že robí dobre, keď krotí túto divokú beštiu."

"Ako sa darí môjmu národu po dvoch vyhladzovacích vojnách? Občas po Čečensku cestujú západní alebo ruskí novinári v sprievode našich vládnych úradníkov, ktorí im ukazujú prepychové fasády v Groznom a hovoria o živote v stabilite. Na každom kroku narážajú na plagáty vychvaľujúce Rusko ako našu pýchu a nádej, do omrzenia na nich pozerá známa tvár Vladimíra Putina v nadživotnej veľkosti. Teší ma, že Groznyj už nie je len kopa trosiek. Aj to je rehabilitácia.
Ale akosi sme už zabudli, kto nás celoplošne bombardoval, až nezostala celá jediná strecha, a sotva sme ich opravili, už ich bombardoval znova. Zabudli sme, ako Groznyj horel v novoročnú noc 1994 a ako potom zas a znovu v plameňoch a krupobití guliek a rakiet zomierali popri čečenských obyvateľoch aj ruskí, čo s nami predtým žili v mieri? Zabudli sme, že za úsvitu pri čistkách a na ruských kontrolných stanoviskách mizli naši muži- ale aj ženy- a my sme potom za dedinou nachádzali len ich zohavené mŕtvoly?"

Toto je zatiaľ asi najtenšia kniha z vydavateľstva Absynt, ktorú som čítala, no čo sa obsahu týka, tak to bola jedna z tých najťažších kníh. Pokiaľ si človek naozaj nenaštuduje veci a nezíska informácie a nejde viac do hĺbky, tak naozaj môže mať mylnú predstavu aj o tom, že čečeni sú národ extrémistov a bláznov. Slovenská autorka sa vydala na cestu do Sernovodska spolu s inými odvážnymi ženami a jej zápisky sa rozhodne oplatí prečítať. Určite odporúčam.