Vojna a mier I. přehled

11.12.2024

Vojna a mier - dlhočizné dielo ktorému sa nedá vyhnúť pokiaľ brázdite zoznamy najdôležitejších, najzásadnejších, najlepších či najdlhších románov v histórií literatúry. Tento román bol/je obľúbený v čitateľských komunitách, ktoré sledujem natoľko, že ma zvedavosť premohla.

To, že nepôjde o najjednoduchšie dielo som predpokladal. Predpokladal som však, že dĺžka románu skôr odzrkadľuje dĺžku opisov a kvetnatých porovnávaní - teda (nie vždy) kreatívnej vaty, no mýlil som sa. To, čo mi existenčne prekáža pri takom velikánovi ako bol Victor Hugo, sa tu nenachádza. Nie je tu nič z toho, čo ma iritovalo napríklad v diele Chrám Matky Božej v Paríži. Náročnosť tohto diela sa nenachádza ani v pomalom tempe, ktoré som tiež v nejakej forme očakával - keďže sa jedná o dielo z 19. storočia, a ktoré má okolo 1300 strán. Náročné na tomto diele boli samotné postavy, ich interakcie, ich sociálne väzby a sledovanie ich vývoja. Hoci si o sebe myslím, že som skúsený čitateľ, a snažil som sa čítať pomalšie a menej ako mám vo zvyku už po cca 100 stranách som musel využiť internet na to, aby som sa úplne nestratil medzi toľkými postavami. Ono je to náročné hlavne preto, že rôzne postavy sa v deje pohybujú medzi rôznymi bublinami iných postáv. Ich osudy a životy sa prelínajú, a tak ako to býva v realite, rôzni ľudia sú oslovovaný rôznymi variáciami vlastných mien a priezvisk (rodič alebo blízky partner nás môže oslovovať inak ako kolega v práci, zamestnankyňa za kasou či policajt) čo tiež vie popliesť čitateľa.

Vydanie, ku ktorej som sa dostal ja (1954), je rozdelené do štyroch zväzkov. Prvý zväzok si ma získal tým, že je rozdelený na tri časti pričom prvá opisuje život počas mieru, druhá časť opisuje vojnu - a tým pádom aj samotný konflikt,- a tretia je mix týchto dvoch pohľadov. Na moje prekvapenie nie je tempo vôbec pomalé a čo ma najviac oslovilo bol veľmi explicitne popísaný stret armád. Bolo to celkom realistické dokonca natoľko, že to veru nemalo ďaleko od románov stratenej generácie (Remarque, Hemingway), ktoré si veľmi cením a sú známe práve svojou surovosťou - autentickosťou. Som rád, že Tolstoj nemal potrebu idealizovať a romantizovať taký nešťastný fenomén ako je vojna.

18.06.2023

Vojnu a mír jsem začala číst na základě divadelní hry Ještě jednou profesore kterou, nastudovalo Slezské divadlo v Opavě. Profesor literatury se díky moderním technologiím teleportoval do tohoto svého oblíbeného románu a začal si románek s Natašou.

Rozsáhlá první část románu mne velmi oslovila i když jsem si z postav dovedla oblíbit jen věrnou Soňu. Velmi mne iritovala přelétavost a naivnost Nataši. Ta hloupá dívenka nemůže skončit dobře. Popisy bojů nebyly tak záživné jak jsem očekávala. Jednalo se jen o děj a žádné převratné filosofické myšlenky kniha neobsahovala, což mne trochu zklamalo. Více se mi líbili autoři Bulgakov a Dostojevski.

Jsem zvědavá, jak se děj bude vyvíjet dál. Něco mi říká, že příběh nemůže mít uspokojivý konec.

Jsem toho názoru, že Rusko mělo zůstat carské. Stalinovi a komunistům se povedlo nejspíše vyhubit inteligenci a šlechtu.