Vražda Rogera Ackroyda / Vražda potrebuje reklamu přehled

24.05.2020

(SPOILER) zbierajúc detektívky Agathy Christie sa ku mne dostala aj Vražda Rogera Ackroyda ako náhodný „dar“ – vyradené od susedky..v kombinácii s detektívkou Dorothy L.Sayersovej „Vražda potrebuje reklamu“..Rogera som čítala minimálne 2x, takže som knihu založila na chate...a až dlhé korona obdobie ma dokopalo k tomu opäť po knihe siahnuť a zistiť, kde je pes zakopaný v reklame a zoznámiť sa s Dorothy L. Sayersovou, od ktorej som doteraz žiadnu knihu nečítala...mno...označila by som to ako lenivo plynúci anglický veľtok...úplne vidím hnedú hladinu Temže v lete, temer nehybnú, na jej brehoch piknikujúce dvojice, rodinky...prechádzajúci sa ľudia, sem tam nejaký ten kočiarik, prebehne jačiace dieťa v zápale hry..a nesmiem zabudnúť na veslice !!! tak asi plynul Dorothin román...svojím spôsobom mi pripomenula i tie dnešné, často severské, kde sa viac dozvieme o súkromí a myšlienkach vyšetrovateľov, ako o samotnej vražde...tu Doroty zvolila lákavé prostredie reklamy zkombinované s omamnými jedmi (aký eufemizmus :P)....a vyšetrujúcim je inšpektor Parker z Scotland Yardu a jeho chytrejší a šťastnejší švagor, lord Peter Wimsey...čakala som, na ktorom fronte lord aka nádejný textár Death Bredon narazí, ale nenarazil na žiadnom...ľahko sa zapojil v novej práci, ľahko sa votrel do pochybnej bandičky „nudiacich sa“ a experimentujúcich horných vrstiev a pomerne ľahko zvládol vykorčuľovať z problémov „dvojitej“ vlastnej osoby a odhaliť sieť zločincov a ich pomocníkov..pritom sa nám predstavil ako veľmi šikovný športovec, okúzľujúci mladý muž s dobrým vzdelaním, šarmom, znalosťami, konexiami a záľubou v kvalitnom oblečení..pravdu povediac, nenudila som sa..ale ani nevýskala nadšením...bolo to celé mdlé, kľudné a lenivé ako ten jarno/letný deň na brehu pomaly plynúcej rieky...zbytočne ponaťahované, ale zas – tu sa môže kochať románom ten, kto nehľadá vraždu...pretože Dorothy sa poctivo vytrápila s vyladením prostredia, s živým popisom kancelárskej práce, fungovania reklamky, zbližovania kolektívu (ocenila som podrobný popis kriketového zápasu aj s vysvetlivkami, navzdory tomu som však kriket a pravidlá nepochopila, ale to je u mňa bežné ) a podala pravdepodobne dosť realistický popis fungovania spoločnosti v Anglicku počiatkom 20.storočia (včetne jedla, fascinujú ma rôzne čaje a k nim podávané keksy, zákusky ....to by som rada vyskúšala 
A ešte jedna vec – Tallboy od DS a doktor Shepperd od ACH mali niečo spoločné...nepátram po tom, kedy bola ktorá vydaná, ale že by sa dámy navzájom inšpirovali ??
a jeden citát na záver : „V ten vzrušujúci utorok rozhorčenie sa ešte zvýšilo. Ponajprv už počasie bolo nezvyčajne dusné, blížila sa búrka a na najvyššom poschodí Pymových reklám bolo pod širokou olovenou strechou a veľkým skleneným svetlíkom ako v peci. Po druhé očakávalinávštevu dvoch riaditeľov spoločnosti Brotherhood s.r.o., nezvyčajne staromódnej a nábožensky založenej firmy, ktorá vyrábala penové cukríky a nealkoholické nápoje. Všetkých upozornili, že ženskí členovia osadenstva nesmú fajčiť a že treba starostlivo ukryť všetky obťahy inzercie piva alebo whisky. Prvý zákaz tvrdo postihol slečnu Meteyardovú a pisárky textárskeho oddelenia, ktorým riaditeľstvo cigarety aspoň trpelo, ak ich nepovzbudzovalo. Slečnu Partonovú rozčúlil mierny náznak pana Hankina, že ukazuje ramená a hrdlo väčšmi, ako to riaditelia firmy Brotherhood, spoločnosť s.r.o. pokladajú za slušné. Z vypočítavej perverzity zahalila urážajúcu nahotu mohutnýmm svetrom, ostentatívne sa potila, hundrala a vrčala na každého, kto sa k nej priblížil. A navyše pán Jollop, ktorý bol mimochodom o niečo protivnejší ako pán Toule, prišiel omnoho včaššie na týždennú konferenciu o Nutraxe a vyznamenal sa tým, že zrušil nie menej ako tri inzeráty, ktoré predtým pan Toule schválil. To znamenalo, že pán Hankin musel takmer o mesiac skôr ako zvyčajne poslať svoje SOS. Amrstronga rozboleli zuby, rozprával sa so slečnou Rossiterovou veľmi stroho a slečne Rossiterovej sa pokazil stroj, takže medzerník fingoval veľmi nespoľahlivo....“
vysvetlivky a doslov Josefa Škvoreckého mi dosť pomohli...síce vychválili pani Sayersovú za zásluhy v lieratúre, ale zároveň objasnili, že jej tvorba časom skĺzla k románom okolo Petra Wimseyho a detektívna linka bola časom upozadená..že „vznikol typ románu, ktorý je zlý ako detektívka, a ani zďaleka nie dosť dobrý ako literatúra....“, čím naprosto zhrnuli moje pocity..každopádne, ako oddychovka na upršané víkendy na chate veľmi vhodná....
a ešte k hviezdičkám : Dorothy za 3*, Agahtha 5*, takže priemer - 4*...