Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět přehled

05.11.2023

Som veľmi v rozpakoch... Vojna v Juhoslávii je téma o ktorej treba rozprávať, nielen kvôli minulosti, ale aj aby sme sa podobnej vojne v budúcnosti (aj napríklad kvôli Kosovu) vyhli.
A práve toto je tiež vojna, ktorá nami určite pohla, nakoľko sa odohrávala veľmi blízko a svojou brutalitou bola až neuveriteľná. Nehovoriac o tom ako sused vraždil suseda a páchali sa rôzne zverstvá.
Lenže spôsob akým o tomto hovorí tento autor sa mi nie príliš pozdáva.
Celý čas je nasratý, čomu sa dá rozumieť, len sa mi cez to dalo ťažko preniesť, keďže neuvádza všetky argumenty.
To, že zabŕda do zahraničnej politiky je ok, ale väčšiu váhu pripisuje českej diplomacii, ktorá aj keby nebola natoľko ignorantská by zrejme priebeh vojny až tak nezvrátila.
Rovnakou mierou kritizuje Rusko aj USA a OSN, ale kapitola kde by to mohol najlepšie rozviesť a kde zlyhanie hlavne UNPROFORu prispelo k najväčšiemu masakru v najnovších dejinách Európy, tá je vzhľadom k jeho predchádzajúcej kritike nepochopiteľne stručná.
Pričom Srebrenica je najväčším aktom zlyhania zahraničných mocností na území iného štátu spolu s rwandskou genocídou.
Takže pardón, ale mňa nepresvedčil. Bol v teréne, tak mohol rozviesť tému aj viac než takéto zabŕdanie, kde s jeho názormi nie vždy súhlasím.
Napríklad, také to mierne popieranie konfliktov na Balkáne už pred touto vojnou. Naozaj to naplno vypuklo za Miloševiča, ale už pred prvou svetovou a dokonca za samotné vypuknutie prvej svetovej vojny mohli trenice na Balkáne a hlavne teda v štátoch, ktoré tvorili neskoršiu Juhosláviu. Balkán bol, a snáď dúfajme už teda nikdy nebude, sud s pušným prachom.
Byť tam v Sarajeve a Bosne a vidieť to všetko, určite by to na každého doľahlo.
Len práve touto knihou a svedectvom tomu autor mohol pridať väčší rozmer a nepísať až tak pod vplyvom aktuálnych emócií a viac písať o osude ľudí a o tom čo videl.
Čím jednoznačne chcem povedať, že existuje lepšia reportážna literatúra aj celkovo a aj o konflikte v bývalej Juhoslávii.

02.08.2023

Na konci této války mi bylo deset, nic bližšího jsem o ní nevěděla, ano, nezajímala jsem se. Nyní před rychlým odjezdem do Bosny jsem cíleně našla tuhle knihu a četla ji během putování místy, které jsou zmíněné. Rovnou jsme s manželem seznamovali s historií i syny, ve škole se to určitě nedozví. Poutavé, děsivé čtení. Soused zabije souseda? Nikdy nepochopím.
Autor je možná zaujatý, ale to nic nemění na tom, že se to dělo.